Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.
Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.
Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.
Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.
Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *
ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín †
od východu i západu, *
od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *
nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, *
ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, *
aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil *
a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, *
sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom *
a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, *
ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *
a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové *
a rozlomil závory zo železa.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.
Na ceste neprávosti rozum stratili *
a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil *
a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *
a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, *
o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori *
a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove *
a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *
až sa morské vlny vzdúvali;
priam k nebu stúpali †
a vzápätí sa prepadali do hlbín; *
duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; *
boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi *
a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok *
a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, *
a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *
a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *
a nech ho chvália v zbore starších.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.
Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Potoky na púšť premenil *
a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step *
pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, *
z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil *
i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice *
a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *
a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *
pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá *
a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, *
ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, *
ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *
a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.
Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.
Tvoje súdy sú ako morská hlbina.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
11, 7 – 12, 14
Výroky o starobe
Príjemné je svetlo,
a vidieť slnko očiam lahodí.
Ale keby človek žil mnoho rokov
a v nich vo všetkých sa radoval,
musí pamätať na temné dni,
lebo ich bude veľa:
všetko, čo príde, je márnosť.
Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,
nech je šťastné tvoje srdce v dňoch tvojich mladých liet.
Kráčaj po cestách svojho srdca,
kam ťa tvoje oči povedú.
Ale vedz, že za to všetko
Boh ťa na súd predvolá.
Odstráň starosti zo svojho srdca
a svoje telo chráň pred chorobou,
lebo mladosť a bujarosť sú márne.
Mysli na svojho Stvoriteľa
v dňoch svojej mladosti,
prv, ako príde čas zármutku
a priblížia sa roky, o ktorých povieš:
„Tie nemám rád.“
Mysli na neho, kým sa ti nezatemní
slnko i svetlo, mesiac a hviezdy
a nevrátia sa mrákavy po daždi.
Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu
a sklátia sa muži udatní,
ženy čo melú, ustanú v práci, lebo ich je málo,
a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,
keď sa ti zavrú dvere od ulice
a oslabne vrzgot žarnova,
keď sa vstáva na spev vtáčika
a utíchnu všetky dcéry spevavé;
budú sa báť výšok
a ľakať sa budú na cestách.
Mandľovník zakvitne,
kobylka sa bude plaziť
a kapara sa rozsype,
lebo človek pôjde do svojho večného domova
a po námestí budú chodiť oplakávači.
Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec
a nerozbije zlatá čaša,
kým nepraskne džbán pri prameni
a nezlomí sa koleso na studni,
kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,
a duch sa nevráti k Bohu, ktorý ho dal.
Márnosť nad márnosť,
hovorí Kazateľ,
všetko je márnosť.
Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.
RESPONZÓRIUM
Ž 71, 17. 9a; porov. Ž 16, 11
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. * Neodožeň ma v čase staroby.
Naplníš ma radosťou pred svojou tvárou, po tvojej pravici večná slasť. * Neodožeň ma v čase staroby.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo spisov svätej panny Márie Magdalény de’ Pazzi O zjavení a O skúške
(Mss. III, 186. 264; IV, 716: Opere di S. M. Maddalena de’ Pazzi, Firenze, 1965, 4, pp. 200. 269; 6, p. 194)
Príď, Duchu Svätý
Naozaj si obdivuhodné, Božie Slovo, v Duchu Svätom, keď spôsobuješ, že ťa on tak vlieva do duše, aby sa celkom spojila s Bohom, počala Boha, poznala Boha a okrem Boha v ničom nehľadala záľubu.
A Duch Svätý prichádza do duše označený drahocennou pečaťou krvi Slova, čiže zabitého Baránka. Ba viac, táto krv ho pobáda, aby prišiel, hoci aj sám Duch sa hýbe a túži prísť.
Tento pohýnajúci Duch je sám v sebe podstatou Otca i Slova, vychádza z bytnosti Otca a zo zaľúbenia Slova a prichádza do duše ako prameň a ona sa do neho ponára. Ako keď sa dve rieky stekajú tak, že menšia stráca svoje meno a preberá meno väčšej; priam tak pôsobí aj tento Boží Duch, keď prichádza do duše, aby sa s ňou spojil. Treba však, aby duša, ktorá je menšia, stratila svoje meno a prenechala ho Duchu. To urobí, ak sa tak otvorí Duchu, že sa s ním stane jedno.
A tento Duch, správca pokladov, čo sú v Otcovom lone, a strážca rozhodnutí, ktoré vznikajú medzi Otcom a Synom, vlieva sa do duše tak lahodne, že to ona ani nepostrehne. A len málokto vie odhadnúť jeho veľkosť.
Svojou váhou i svojou ľahkosťou sa pohybuje na každé miesto, ktoré je schopné a pripravené prijať ho. A všetci ho počujú, či už v jeho častom slove, alebo v jeho hlbokom mlčaní. On, nehybný a pritom najpohyblivejší, preniká všetko silou lásky.
Svätý Duch, nezostávaš v nehybnom Otcovi ani v Slove, a predsa si stále v Otcovi a v Slove i v sebe samom, ako aj vo všetkých blahoslavených duchoch a stvoreniach. Stvorenie ťa potrebuje pre krv vyliatu jednorodeným Slovom, ktoré sa z veľkej lásky stalo nevyhnutne potrebným pre svoje stvorenie. Spočívaš v tvoroch, ktoré sa prispôsobia tak, že účasťou na tvojich daroch v čistote prijímajú do seba tvoju vlastnú podobu. Spočívaš v tých, čo prijímajú do seba účinok krvi Slova a stávajú sa príbytkami hodnými teba.
Príď, Duchu Svätý! Nech príde jednota Otca a zaľúbenie Slova. Ty, Duch pravdy, si odmenou svätých, občerstvením duší, svetlom v temnotách, bohatstvom chudobných, pokladom milujúcich, nasýtením hladných, útechou cudzincov; ty si napokon ten, v ktorom sú všetky poklady.
Ty si zostúpil na Máriu a spôsobil si, že Slovo si vzalo telo. Príď a urob v nás prostredníctvom milosti, čo si v nej urobil prostredníctvom milosti a prirodzenosti.
Príď, ty pokrm každej čistej myšlienky, žriedlo všetkej láskavosti, vrchol akejkoľvek čistoty! Príď a stráv v nás všetko, čo nám bráni, aby sme sa strávili v tebe!
RESPONZÓRIUM
1 Kor 2, 9-10
Oko nevidelo ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha. * Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, milovník panenskej čistoty, ty si obdaril nebeskými darmi svätú pannu Máriu Magdalénu (de’ Pazzi), ktorej srdce horelo láskou k tebe; a keď ju dnes oslavujeme, dopraj, aby sme ju nasledovali v jej príklade čistoty a lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky