Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kriste, kvet našich údolí,
tvoj pôvab hlása celá zem,
panne, čo si ťa vyvolí,
dáš mučenícky diadém.
Veď múdro, s ohňom nadšenia
navždy ti srdce oddala
a smrtonosné trápenia
sťa tvoj dar vďačne prijala.
Odmietla zradné vábenie,
poslušná hnutiam milosti,
a po krvavej aréne
šla k nadpozemskej radosti.
Ježišu, ženích premilý,
aj nás k nej priveď z rázcestí,
aby nás večne blažili
zásluhy tvojich bolestí.
Z Panny si sa stal človekom,
keď Lúč jej padol do lona,
aby bol koniec nárekom
a Bohu česť a poklona. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milujem ťa, Pane, moja sila. †
Milujem ťa, Pane, moja sila; *
† Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.
Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; *
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.
Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, *
a budem zachránený pred nepriateľmi.
Obkľúčilo ma smrtiace vlnobitie *
a vydesili zlostné prívaly.
Ovinuli ma povrazy záhrobia, *
zovreli ma osídla smrti.
V úzkosti som vzýval Pána *
a volal som k svojmu Bohu.
Zo svojho chrámu počul môj hlas *
a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milujem ťa, Pane, moja sila.
Ant. 2 Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Zem sa pohýbala a zachvela; †
vrchy sa otriasli a pohli v základoch, *
lebo vzplanul hnevom.
Dym sa mu valil z nozdier †
a spaľujúci oheň z jeho úst, *
vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
Znížil nebesia a zostúpil: *
čierne mračno pod jeho nohami.
Zasadol na cheruba a vzlietol, *
vznášal sa na krídlach vetrov.
Temnotami sa celkom zahalil *
a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, *
ľadovec a žeravé uhlie.
Pán z neba zahrmel †
a zaznel hlas Najvyššieho: *
ľadovec a žeravé uhlie.
Vyslal šípy a rozprášil ich, *
vrhol blesky a zmietol ich.
Otvorili sa hlbočiny vôd *
a základy zeme sa odkryli.
Pred tvojou hrozbou, Pane, *
pred víchricou tvojho hnevu.
Z výsosti čiahol rukou a chytil ma *
a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, †
z rúk tých, čo ma nenávideli *
a boli silnejší ako ja.
Napadli ma v môj deň nešťastný, *
ale Pán mi bol podperou.
Vyviedol ma na miesto priestranné, *
zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán ma zachránil, lebo si ma obľúbil.
Ant. 3 Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmení, *
za to, že moje ruky sú čisté,
lebo som kráčal po cestách Pánových *
a od svojho Boha som neodstúpil bezbožne.
Pred očami som mal všetky jeho príkazy *
a jeho zákony som neodvrhol.
S ním som bol bez úhony *
a uchránil som sa zločinu.
Za moju spravodlivosť ma Pán odmenil, *
lebo videl, že moje ruky sú čisté.
Voči svätému si svätý, *
voči šľachetnému šľachetný,
voči úprimnému úprimný, *
voči zvrhlému si neúprosný.
Pokorný ľud chrániš pred zánikom *
a ponižuješ oči pyšných.
Ty, Pane, zapaľuješ moju pochodeň; *
môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty.
Na šíky nepriateľov zaútočím s tvojou pomocou; *
a s pomocou svojho Boha hradby preskočím.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ty, Pane, zapáľ moju pochodeň; rozjasníš vo mne temnoty.
Pane, Bože náš, obnov nás.
Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
5, 1-7
Proti Pánovej vinici
Zaspievam môjmu miláčkovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici:
Vinicu mal môj miláčik
na úrodnom úbočí.
Ohradil ju,
skaly z nej vybral,
viničom ju ušľachtilým vysadil.
Uprostred nej zrobil vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
ale ona iba plánky rodila.
A teraz, obyvateľ Jeruzalema
a muž Judey,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!
Čo som mal ešte urobiť svojej vinici
a neurobil som?
A keď som čakal, že urodí hrozno,
prečo urodila plánky?
Teraz vám ukážem,
čo urobím svojej vinici:
Pováľam jej plot
a bude napospas,
zrúcam jej ohradu
a budú po nej šliapať.
Obrátim ju na púšť.
Nebudú ju rezať ani okopávať,
vyrastie na nej tŕnie a bodliaky.
A oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.
Vinicou Pána zástupov je dom Izraela,
mužovia Judey – jeho rozkošný sad.
On čakal na právo – a hľa, bezprávie,
čakal na spravodlivosť – a hľa, kvílenie.
RESPONZÓRIUM
Ž 80, 14. 15. 3. 16. 15
Diviak lesný rozrýva tvoju vinicu a pasie sa na nej poľná zver. Podívaj sa, Pane, a vzbuď svoju moc. * Nech nezahynie, čo vysadila tvoja pravica.
Pane, Bože zástupov, zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. * Nech nezahynie, čo vysadila tvoja pravica.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 329, In natali martyrum, 1-2: PL 38, 1454-1456)
Vzácna smrť mučeníkov bola zaplatená Kristovou smrťou
Svätí konali také slávne činy, ktoré ctia Cirkev na celom svete, a my na vlastné oči poznávame, aké je pravdivé, čo spievame: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ Keď má veľkú cenu v našich očiach, má ju aj v očiach toho, pre meno ktorého ju podstúpili.
Ale výkupným týchto smrtí je smrť jedného. Koľko smrtí vykúpil tento zomierajúci?! Veď keby nebol zomrel, obilné zrnko by sa nebolo rozmnožilo. Počuli ste jeho slová, keď sa blížilo jeho umučenie, teda keď sa blížilo naše vykúpenie: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo; ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“
On na kríži urobil veľký obchod, tam za nás zaplatil mešec výkupného: keď mu vojak kopijou otvoril bok, vytieklo z neho výkupné za celý svet.
Vykúpení sú veriaci aj mučeníci: ale viera mučeníkov je dokázaná; ich krv je svedkom. Oni vrátili, čo sa na nich vynaložilo, a splnili, čo hovorí svätý Ján: „Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“
A inde sa hovorí: „Sadol si si k bohatému stolu. Dávaj dobrý pozor, čo ti predkladajú, lebo aj ty musíš také pripraviť.“ Je to bohatý stôl, pri ktorom je pokrmom sám hostiteľ. Nik nekŕmi hosťov sebou samým: toto urobil iba Kristus Pán. On je hostiteľ, on je jedlo i nápoj. Mučeníci vedeli, čo jedli a pili, aby mohli také isté vrátiť.
Ale skade mohli vrátiť niečo také, keby im nebol dal ten, ktorý vždy prvý investuje, aby bolo čo vrátiť? Čo nám teda odporúča žalm, keď spievame: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých?“
Človek si tu uvedomuje, koľko dostal od Boha, uvažuje o daroch milosti Najvyššieho, ktorý ho stvoril; keď sa stratil, hľadal ho, keď ho našiel, odpustil mu, keď zápasil, podporil jeho vlastné sily, keď bol v nebezpečenstve, neopustil ho, keď zvíťazil, dal mu veniec a ako odmenu mu dal seba samého: keď si toto všetko uvedomil, vykríkol: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy.“
Čo je to za kalich? Horký, ale liečivý kalich utrpenia: a keby z neho nebol pil najprv lekár, chorý by sa ho bál dotknúť. Je to kalich, ktorý poznáme z Kristových úst, keď hovorí: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“
O tomto kalichu povedali mučeníci: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.“ A nebojíš sa, že pri tom padneš? Hovorí, že nie. Prečo? Lebo „budem vzývať meno Pánovo“. Ako by boli mohli mučeníci zvíťaziť, keby v nich nebol zvíťazil ten, ktorý povedal: „Radujte sa, veď ja som premohol svet!“? Ich myseľ a jazyk riadil nebeský vládca, skrze nich porazil na zemi diabla; a v nebi korunoval mučeníkov. Blažení, ktorí takto pili z tohto kalicha! Bolesť sa skončila a oni získali slávu.
Všimnite si teda, milovaní, a čo nemôžete vnímať očami, pozorujte mysľou a duchom a uznajte, že „v Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“
RESPONZÓRIUM
2 Tim 4, 7-8; Flp 3, 8. 10
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti.
Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si vo svojej všemohúcnosti udelil i ženskému pokoleniu víťazstvo mučeníctva; prosíme ťa, daj nám silu, aby sme nasledovali príklad svätej panny a mučenice Barbory, ktorej narodenie pre nebo oslavujeme, a tak sa dostali k tebe. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky