Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Kto rozjíma o Pánovom zákone,
Prináša ovocie v pravý čas.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Numeri
12, 16 — 13, 3a. 17-33
Mojžiš posiela vyzvedačov do Kanaánu
V tých dňoch ľud sa vydal z Haserotu na cestu a postavil si stany na púšti Faran. Tam povedal Pán Mojžišovi: „Pošli mužov, nech preskúmajú krajinu Kanaán, ktorú dám synom Izraela; po jednom kniežati z každého kmeňa.“
Mojžiš urobil, čo Pán rozkázal, a vyslal z púšte Faran popredných mužov. Keď ich Mojžiš posielal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: „Vystúpte cez Nageb. Keď prídete k vrchom, zisťujte, aká je to krajina a aký je to ľud, čo ju obýva, či je silný alebo slabý, či ho je málo alebo veľa; aká je krajina, dobrá, či zlá; aké sú mestá, bez múrov, alebo opevnené; či je pôda žírna, alebo planá, zalesnená, alebo bez stromov. Buďte odvážni a prineste nám z plodín krajiny.“ Lebo to bol čas, keď sa už dalo jesť skoré hrozno.
Vystúpili teda a preskúmali krajinu od púšte Sin až po Rohob, ako sa vchádza do Ematu. Vystúpili do Nagebu a prišli do Hebronu, kde boli Enakovi synovia Ahiman, Sesaj a Tolmaj. Lebo Hebron bol postavený o sedem rokov skôr ako egyptské mesto Tanim. Prišli až do Nehel-eškolu, kde odrezali prút s hroznovým strapcom, ktorý niesli dvaja muži na žrdi. Vzali aj niekoľko granátových jabĺk a niekoľko fíg z toho miesta a nazvali ho Nehel-eškol, lebo odtiaľ niesli synovia Izraela strapec.
Vyzvedači prešli celou krajinou a po štyridsiatich dňoch sa vrátili. Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Faran, do Kádeša, podali im správu a celej pospolitosti ukázali plody tej krajiny. Hovorili: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom, ako vidno aj z týchto plodov. Ale sú tam veľmi silní obyvatelia; mestá sú veľké a opevnené. Aj Enakových potomkov sme tam videli. V Nagebe bývajú Amalekiti, v horách Hetejčania, Jebuzejčania a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordánu sú usadení Kanaánčania.“
Medzitým sa Kaleb usiloval utíšiť šomranie ľudu, ktoré vznikalo proti Mojžišovi, a zvolal: „Poďme a zaujmime krajinu, veď ju vládzeme dobyť.“ Ale iní, čo boli s ním, vraveli: „Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu, lebo je oveľa silnejší ako my.“
A luhali Izraelitom o krajine, ktorú prezreli. Hovorili: „Krajina, ktorou sme prešli, požiera svojich obyvateľov. Ľud, ktorý sme videli, je vysokej postavy. Aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky.“
RESPONZÓRIUM
Dt 1, 31. 32. 26. 27
Pán, tvoj Boh, ťa niesol na púšti, ako ľudia nosia svoje deti. * Ale ani tak ste neverili Pánovi, svojmu Bohu.
Nechceli ste vystúpiť, ale ste šomrali, lebo ste neverili slovu Pána, svojho Boha. * Ale ani tak ste neverili Pánovi, svojmu Bohu.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
(Sermo 15, De passione Domini, 3-4: PL 54, 366-367)
Rozjímanie o Pánovom umučení
Pravý ctiteľ Pánovho umučenia má tak hľadieť očami srdca na ukrižovaného Ježiša, že v jeho tele poznáva svoje vlastné telo.
Nech sa zoči-voči utrpeniu svojho Vykupiteľa zachveje každé stvorenie, nech sa puknú skaly neveriacich sŕdc a tí, ktorých gniavil hrob smrteľnosti, nech odvalia kameň, čo im stojí v ceste, a vyjdú von. Nech sa aj teraz vo svätom meste, čiže v Božej Cirkvi, ukážu znamenia budúceho zmŕtvychvstania, a čo sa raz má stať v telách, nech sa teraz uskutoční v srdciach.
Víťazstvo kríža sa neodpiera nikomu, ani keď je slabý, ani niet nikoho, komu by nepomáhala Kristova modlitba. Keď prospela mnohým, čo proti nemu zúrili, o koľko viac pomôže tým, čo sa obracajú k nemu?
Nevedomosť je odstránená, ťažkosti sú zmiernené a Kristova svätá krv vyhasila ohnivý dvojsečný meč, čo uzatváral kráľovstvo života. Temnota starej noci ustúpila pravému svetlu.
Kresťanský ľud je povolaný do bohatého raja a všetci znovuzrodení majú otvorenú cestu späť do stratenej vlasti, ak si niekto sám nezatvorí cestu, ktorá sa otvorila aj viere zločinca.
Nech nás nezaujme činnosť terajšieho života ani tak úzkostlivo, ani tak pyšne, aby sme neboli schopní celým srdcom sa pripodobňovať nášmu Vykupiteľovi a kráčať v jeho šľapajach. Veď všetko, čo urobil a vytrpel, bolo na našu spásu; aby sila, ktorá bola v hlave, bola aj v tele.
Lebo keď „sa Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami“, prijalo našu prirodzenosť do svojho božstva. Ktorého človeka by potom vylúčilo zo svojho milosrdenstva okrem toho, čo neverí? A ako by nemal spoločnú prirodzenosť s Kristom, ktorý prijíma toho, ktorý prijal našu prirodzenosť, a koho znovuzrodil ten istý Duch, z ktorého sa počal on? A potom kto by v ňom nepoznával svoje slabosti? Kto by nevidel, že mal prirodzenosť sluhu, keď musel jesť a spať, keď ho trápil smútok a plakal zo súcitu?
Túto prirodzenosť bolo treba vyliečiť zo starých rán a očistiť od kalu hriechu; preto sa jednorodený Boží Syn stal aj synom človeka, aby mu nechýbala ani pravá ľudská prirodzenosť, ani plnosť božskej.
To naša prirodzenosť ležala bezducho v hrobe, tretieho dňa vstala z mŕtvych a vystúpila ponad všetky nebeské výšavy na pravicu Otcovej veleby. Ak budeme kráčať po ceste jeho prikázaní a ak sa nebudeme hanbiť vyznávať, čo v slabom tele urobil pre našu spásu, budeme aj my povýšení k účasti na jeho sláve, lebo sa viditeľne splní, čo vyhlásil: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.“
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Kor 1, 18. 23
Slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, * Ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.
My ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo. * Ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, v tejto pôstnej dobe nám ponúkaš milosť napraviť sa pokáním a posvätiť sa dobrými skutkami; pokorne ťa prosíme, pomáhaj nám verne zachovávať tvoje prikázania, aby sme mohli s úprimným srdcom sláviť veľkonočné sviatky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky