Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kriste, kvet našich údolí,
tvoj pôvab hlása celá zem,
panne, čo si ťa vyvolí,
dáš mučenícky diadém.
Veď múdro, s ohňom nadšenia
navždy ti srdce oddala
a smrtonosné trápenia
sťa tvoj dar vďačne prijala.
Odmietla zradné vábenie,
poslušná hnutiam milosti,
a po krvavej aréne
šla k nadpozemskej radosti.
Ježišu, ženích premilý,
aj nás k nej priveď z rázcestí,
aby nás večne blažili
zásluhy tvojich bolestí.
Z Panny si sa stal človekom,
keď Lúč jej padol do lona,
aby bol koniec nárekom
a Bohu česť a poklona. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Pane, moje srdce sa nevystatuje, *
moje oči nehľadia povýšene.
Neženiem sa za veľkými vecami *
ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
Ale ja som svoju dušu *
upokojil a utíšil.
Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *
ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
Dúfaj, Izrael, v Pána *
odteraz až naveky.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.
Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Pane, pamätaj na Dávida *
a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal Pánovi *
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
„Do príbytku svojho domu nevkročím, *
ani sa neuložím na svoje lôžko;
svojim očiam nedoprajem spánku *
ani svojim viečkam zdriemnutia,
kým nenájdem miesto pre Pána, *
príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
Počuli sme, že archa je v Efrate, *
a našli sme ju na jaarských nivách.
Vstúpme teda do Pánovho príbytku *
a padnime k podnožke jeho nôh.
Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *
ty a archa tvojej všemoci.
Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *
a tvoji svätí nech plesajú.
Pre svojho služobníka Dávida *
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.
Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu *
posadím na tvoj trón.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia *
budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
Lebo Pán si vyvolil Sion, *
želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; *
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
Štedro požehnám jeho komory, *
chlebom nasýtim jeho chudobných.
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *
a svätí budú plesať v radosti.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, *
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *
no na jeho hlave zažiari diadém.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.
Poďte a pozrite na diela Pánove.
On vykonal úžasné veci na zemi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Samuelovej
11, 1-17. 26-27
Dávidov hriech
Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme.
V istý večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Zo strechy videl ženu, ako sa kúpe. Žena bola veľmi pekná. Kráľ poslal zistiť, kto je tá žena; a oznámili mu, že je to Betsabe, Eliamova dcéra, žena Hetejčana Uriáša. Dávid poslal poslov a dal si ju priviesť. Keď prišla k nemu, spal s ňou; práve sa očistila od svojej nečistoty. Potom sa vrátila domov a pretože počala, poslala Dávidovi odkaz: „Počala som.“
Dávid odkázal Joabovi: „Pošli ku mne Hetejčana Uriáša!“ A Joab poslal Uriáša k Dávidovi. Keď k nemu Uriáš došiel, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab a mužstvo a ako pokračuje vojna. Potom Dávid povedal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy si nohy.“ Uriáš vyšiel z kráľovského domu a poslali za ním kráľovské jedlo. Ale Uriáš spal pri bráne kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána a nešiel do svojho domu.
Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do svojho domu.“ Dávid povedal Uriášovi: „Či si neprišiel z cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?“ Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa, Izrael a Júda bývajú v stanoch, môj pán Joab a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja mám vojsť do svojho domu jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako žiješ a ako žije tvoja duša, takú vec neurobím.“ Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím.“ Uriáš zostal v ten deň aj na druhý deň v Jeruzaleme. Dávid ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Ale on večer šiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána, a do svojho domu nešiel.
Ráno Dávid napísal Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. V liste písal: „Postavte Uriáša do prvého šíku, kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite, nech ho zasiahnu a nech zomrie.“ A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam najsilnejší chlapi. Muži z mesta vyrazili a bojovali s Joabom. A niektorí z ľudu, z Dávidových sluhov, padli a zomrel aj Hetejčan Uriáš.
Keď Uriášova manželka počula, že jej muž Uriáš zomrel, oplakávala ho. Keď prešiel čas smútku, Dávid poslal po ňu a voviedol ju do svojho domu. Stala sa jeho ženou a porodila mu syna. Ale Pánovi sa nepáčilo, čo urobil Dávid.
RESPONZÓRIUM
2 Sam 12, 9; Ex 20, 2. 13. 14
Hetejčana Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu. * Prečo si pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči?!
Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny. Nezabiješ. Nescudzoložíš. * Prečo si pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči?!
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílie pápeža Pia Dvanásteho pri kanonizácii svätej Márie Goretti
(AAS 42 [1959], 581-582)
Nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou
Ako všetci vedia, táto bezbranná panna musela vybojovať veľmi ťažký zápas. Nečakane ju prepadla divoká, slepá búrka, ktorá ju chcela poškvrniť a zneuctiť jej anjelskú čistotu. Ale keď sa nachádzala v tom najväčšom nebezpečenstve, mohla opakovať božskému Vykupiteľovi tieto slová zo zlatej knižky „Nasledovanie Krista“: „Keď budú na mňa doliehať a mučiť ma mnohé súženia, nebudem sa báť zlého, len nech je so mnou tvoja milosť. Ona je mojou silou, ona prináša radu a pomoc: Je silnejšia ako všetci nepriatelia.“ A tak podporovaná nebeskou milosťou, s ktorou spolupracovala ušľachtilá a odhodlaná vôľa, obetovala život, ale slávu panenstva nestratila.
V tomto živote pokorného dievčaťa, ktorý sme v hlavných bodoch načrtli, môžeme hľadieť na divadlo nielen hodné neba, ale i na divadlo, ktoré si zaslúži, aby naň s obdivom a úctou hľadel aj náš vek. Nech sa učia otcovia a matky, ako treba deti, ktoré dostali od Boha, správne, sväto a pevne vychovávať a formovať podľa prikázaní katolíckeho náboženstva. Tak, aby s pomocou Božej milosti vyšli nepremožené, neporušené a nepoškvrnené, keď sa ich čnosť dostane do nebezpečenstva.
Nech sa učia veselé deti, nech sa učí živá mlaď nedostať sa biedne do vleku nestálych a prázdnych pudových radostí a zvodných lákadiel nerestí, ale radšej sa bodro usilovať, aj keď je to namáhavé a náročné, o kresťanskú mravnú dokonalosť, ktorú môžeme raz všetci dosiahnuť, ak sa o to budeme s rozhodnou vôľou a s pomocou nebeskej milosti pričiňovať, namáhať a modliť.
Iste nie všetci sme povolaní na mučeníctvo. Ale všetci sme povolaní dosiahnuť kresťanskú čnosť. Lenže čnosť si vyžaduje silu, ktorá aj keď nedosiahne hrdinský stupeň statočnosti tejto anjelskej devy, nárokuje si od nás dlhodobé, veľmi svedomité nepretržité úsilie až do konca života. Preto ju možno nazvať pomalým, nepretržitým mučeníctvom, ku ktorému nás vyzýva tento božský výrok Ježiša Krista: „Nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú.“
O toto sa teda s pomocou nebeskej milosti usilujme všetci. Toto nech nám urobí príťažlivým svätá panna a mučenica Mária Goretti. Nech nám z neba, kde požíva večnú blaženosť, vyprosí od božského Vykupiteľa, aby sme všetci, každý vo svojich vlastných životných podmienkach, radi, ochotne a činne kráčali v jej slávnych šľapajach.
RESPONZÓRIUM
Aká si krásna, Kristova panna, * Bola si hodna Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.
Nič ti nemôže vziať palmu víťazstva, ani odlúčiť ťa od lásky Božieho Syna. * Bola si hodna Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, pôvodca nevinnosti a milovník čistoty, ty si svätej Márii Goretti dal v kvete mladosti milosť mučeníctva pri obrane čistoty a odmenil si ju vencom slávy; prosíme ťa, na jej orodovanie nám udeľ milosť, aby sme verne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky