Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
24, 1 – 25, 4
Povinnosti voči blížnemu
V tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:
„Ak si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, potom sa mu však znepáči pre nejakú mrzkosť, napíše priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu a ona odíde a vydá sa za iného, ale aj on ju znenávidí, dá jej priepustný list a pošle ju preč zo svojho domu, alebo zomrie, prvý manžel si ju nemôže znova vziať za manželku, lebo je poškvrnená. Bola by to ohavnosť pred Pánom. Nepoškvrň hriechom svoju krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva.
Ak sa niekto práve oženil, nech nechodí na vojnu, ani nech sa mu neukladá nijaká verejná povinnosť, ale bude voľný pre svoju domácnosť, aby sa jeden rok tešil so svojou manželkou.
Nevezmeš na záloh mlynec ani vrchný mlynský kameň, lebo by založil u teba svoj život.
Ak bude niekto pristihnutý, že sa zmocnil jedného zo svojich bratov, synov Izraela, a predal ho za peniaze, bude usmrtený; tak odstrániš zlo spomedzi seba.
Ak ťa postihne rana malomocenstva, svedomite zachovávaj všetko, čo vás budú učiť kňazi z levitského rodu. Úzkostlivo plňte, čo som im prikázal. Pamätaj, čo urobil Pán, tvoj Boh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta.
Keď svojmu blížnemu požičiaš nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh, ale budeš stáť vonku a on ti prinesie na záloh, čo bude mať. A keby bol chudobný, záloh nezostane u teba cez noc, ale hneď mu ho vrátiš pri západe slnka, aby spal vo svojom odeve a blahorečil ti. A ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom.
Neodoprieš mzdu núdznemu a chudobnému zo svojich bratov ani z cudzincov, čo s tebou bývajú v krajine a v tvojich bránach, ale ešte v ten deň pred západom slnka mu vyplatíš mzdu za jeho prácu, lebo je chudobný a jeho duša po nej túži; aby nevolal proti tebe k Pánovi a započítalo by sa ti to za hriech.
Nebudú otcovia zabíjaní za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.
Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty a neber do zálohu šaty vdovy. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a Pán, tvoj Boh, ťa odtiaľ vyslobodil. Preto ti prikazujem, aby si toto robil: Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa vziať si ho, ale nechaj, nech si ho vezme cudzinec, sirota a vdova, aby ťa požehnal Pán, tvoj Boh, v každom diele tvojich rúk. Keď budeš oberať plody z olív, nevráť sa obrať, čo ostalo na stromoch, ale nechaj to pre cudzinca, sirotu a vdovu. Keď budeš oberať svoju vinicu, nezbieraj zanechané strapce, ale nechaj ich pre cudzinca, sirotu a vdovu. Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.
Ak medzi niektorými ľuďmi vznikne spor a obrátia sa na sudcov, oni dajú palmu spravodlivosti tomu, o kom sa presvedčia, že je nevinný; vinníka bez ľútosti odsúdia. No ak sudca uzná, že si vinník zasluhuje bitku, dá ho vystrieť a vo svojej prítomnosti zbiť. Výmer rán bude podľa miery previnenia, ale tak, že neprekročia počet štyridsať, aby tvoj brat neodchádzal pred tvojimi očami veľmi zbitý a mrzko doráňaný.
Nezaviažeš papuľu volovi mlátiacemu na humne tvoje obilie.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Mk 12, 32-33; Sir 35, 4b-5a
Správne si povedal, Učiteľ, že jediný je Boh a milovať ho z celého srdca * A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.
Kto dáva almužnu, prináša obetu chvály. Pánovi sa páči, keď niekto zanechá neprávosť. * A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 276, 1-2: PL 38, 1256)
Vincent zvíťazil v tom, ktorý premohol svet
„Vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho.“
Tieto dve veci dostal diakon Vincent, dostal a mal. Keby ich nebol dostal, čo by bol mal? V reči mal istotu, v utrpení mal trpezlivosť.
Nech sa teda nik nevynáša vo svojom srdci, keď hovorí. Nech sa nik nespolieha na svoje sily, keď podstupuje skúšku. Lebo keď rozumne hovoríme o dobrých veciach, naša múdrosť je od neho, a keď statočne znášame zlé veci, naša trpezlivosť je od neho.
Spomeňte si, ako Kristus Pán v evanjeliu napomína svojich učeníkov. Spomeňte si, ako Kráľ mučeníkov vyzbrojuje svoje vojsko duchovnými zbraňami, pripravuje na boj, poskytuje pomoc, sľubuje odmeny. Keď povedal svojim učeníkom: „V tomto svete budete mať súženie,“ oni sa naľakali; aby ich potešil, hneď dodáva: „Ale dúfajte, ja som premohol svet.“
Prečo sa teda čudujeme, milovaní, ak Vincent zvíťazil v tom, ktorý premohol svet? Hovorí: „V tomto svete budete mať súženie,“ aby ich nepremohlo, keď bude doliehať, aby ich nezlomilo, keď bude útočiť. Svet stavia proti Kristovým vojakom dvojaké šíky. Láka, aby oklamal, hrozí, aby zlomil. Nech nás neovládne vlastná požívačnosť, nech nás nezastraší cudzia surovosť – a svet je premožený.
Pri oboch útokoch prichádza na pomoc Kristus a kresťana nemožno poraziť. Ak sa v tomto utrpení berie do úvahy ľudská trpezlivosť, začína byť neuveriteľné. Ak sa uzná Božia moc, prestáva byť obdivuhodné.
Tak surovo zaobchodili s telom mučeníka, a pritom taký pokoj vyžaroval z jeho hlasu, tak kruto útočili na jeho údy, a pritom v jeho slovách zaznievala taká vyrovnanosť, že sme si mohli pri Vincentovom mučení myslieť, že nejakým zvláštnym spôsobom iný trpí a iný hovorí.
A naozaj, bratia, aj to tak bolo. Celkom tak to bolo. Iný hovoril. Lebo Kristus v evanjeliu aj toto svojim svedkom prisľúbil, keď ich pripravoval na takéto zápasy. Veď hovorí: „Nestarajte sa dopredu, ako a čo budete hovoriť. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“
Telo teda trpelo a Duch hovoril. A keď hovoril Duch, nielenže bezbožnosť prehrávala, ale aj slabosť zosilnievala.
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 23, 11; Flp 3, 8. 10
Pán ma vyskúšal ako zlato, ktoré prechádza cez oheň. Moja noha kráčala po jeho stopách. * Pridŕžal som sa jeho cesty a neodbočil som z nej.
Všetko som stratil, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení. * Pridŕžal som sa jeho cesty a neodbočil som z nej.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, láskavo nás naplň svojím Duchom, aby v našich srdciach zavládla taká mocná láska, s akou svätý mučeník Vincent premohol všetky telesné muky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky