4. júl 2024

Sv. Alžbety Portugalskej
ľubovoľná spomienka

Narodila sa roku 1271 v aragónskej kráľovskej rodine. Mladučkú ju vydali za portugalského kráľa a porodila dvoch synov. Statočne znášala útrapy a ťažkosti, modlila sa a konala skutky milosrdnej lásky. Po smrti manžela rozdala majetok chudobným a obliekla si rúcho Tretieho rádu svätého Františka. Zomrela roku 1336, keď sa práve usilovala o zmierenie syna a zaťa.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Svätica, hodna pochvaly,

zdobia ťa toľké zásluhy!

Tu svietila si príkladom,

tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v srdci nosila,

modlitbu s prácou spájala,

myseľ ti s Kristom bedlila

a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,

mysľou si vozvýš letela,

bo dušu túžba povznáša,

jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,

vítala dennú úlohu,

Boh presadil ťa zo zeme

a teraz zdobíš oblohu.

Ó, Trojjediný, sláva ti!

Po žití tebe oddanom,

na prosby svojej svätice

zaraď nás k rajským občanom! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Žalm 18, 31-51
Poďakovanie
Ak je Boh za nás, kto je proti nám? (Rim 8, 31)
IV

Božia cesta je čistá, †

ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. *

On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú.

Veď kto je Boh okrem Pána? *

Kto je skala okrem nášho Boha?

To Boh ma silou opásal *

a moju cestu urobil nepoškvrnenou.

Mojim nohám dal rýchlosť jeleňa *

a postavil ma na výšinu.

Ruky mi na boj vycvičil *

a moje ramená napínajú luk kovový.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Slovo Pánovo je štítom všetkých, čo v neho dúfajú.

Ant. 2 Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.

V

Dal si mi svoj štít záchranný, †

pravicou si ma podporil *

a tvoja láskavosť ma urobila veľkým.

Mojim krokom si cestu uvoľnil *

a moje nohy nepociťujú únavu.

Naháňal som svojich nepriateľov, až som ich dostihol, *

a nevrátil som sa, kým som ich celkom nezničil.

Tak som ich zdrvil, že ani stáť nevládali, *

popadali mi pod nohy.

Opásal si ma udatnosťou v boji *

a vzbúrencov si uvrhol do môjho područia.

Ty si zahnal mojich nepriateľov na útek *

a rozprášil si tých, čo ma nenávidia.

Kričali, nemal im kto pomôcť, *

volali k Pánovi, ale on ich nevyslyšal.

Rozprášil som ich ako prach unášaný vetrom, *

šliapal som po nich ako po blate uličnom.

Vytrhol si ma zo vzbury ľudu *

a ustanovil za hlavu národov.

Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, *

a poslúcha ma na jediné slovo.

O moju priazeň sa uchádzajú cudzinci; †

cudzinci blednú od strachu *

a trasú sa vo svojich úkrytoch.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Svojou pravicou si ma, Pane, podporil.

Ant. 3 Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.

VI

Nech žije Pán, nech je zvelebený môj Záchranca, *

nech je vyvýšený Boh, moja spása.

Bože, ty si ma poveril odplatou †

a podmanil si mi národy; *

ty si ma oslobodil od zlostných nepriateľov.

Povýšil si ma nad mojich odporcov *

a vytrhol si ma z rúk násilníka.

Preto ťa, Pane, budem velebiť medzi národmi *

a ospevovať tvoje meno žalmami.

Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá, †

preukazuješ priazeň svojmu pomazanému, *

Dávidovi a jeho potomstvu až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech žije Pán, nech je vyvýšený Boh, moja spása.

Otvor mi, Pane, oči.

Aby som pozoroval divy tvojho zákona.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhej knihy Samuelovej

6, 1-23

Prenášanie archy do Jeruzalema

V tých dňoch Dávid znova zhromaždil všetkých tridsaťtisíc vybraných z Izraela. Dávid vstal a odišiel i všetok ľud, čo bol s ním, do judejskej Baaly, aby odtiaľ priniesli Božiu archu, nad ktorou sa vzýva meno Pána zástupov, ktorý tróni nad ňou na cheruboch. Božiu archu naložili na nový voz a vzali ju z Abinadabovho domu, ktorý bol na vŕšku. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli voz: Oza kráčal vedľa archy, Ahio šiel pred ňou. Dávid a celý Izrael z celej sily spievali pred Pánom a hrali na citarách, harfách, bubnoch, hrkálkach a cimbaloch.

Ale keď prišli k Nachonovmu humnu, Oza vystrel ruku k Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa rozjarili a trhli. A Pán vzplanul hnevom proti Ozovi a zabil ho pre opovážlivosť. Zomrel tam pri Božej arche. Dávid zosmutnel, že Pán tak veľmi zasiahol Ozu; a to miesto sa volá Faresoza (čiže zasiahnutie Ozu) až do dnešného dňa. Dávid sa začal báť v ten deň Pána a hovoril: „Ako príde Pánova archa ku mne?“ A nechcel obrátiť Pánovu archu k sebe, do Dávidovho mesta, ale obrátil ju do domu Gettejčana Obededoma. A tak bývala Pánova archa v dome Gettejčana Obededoma tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i celý jeho dom.

Tu oznámili kráľovi Dávidovi: „Pán požehnal pre Božiu archu Obededoma i všetko, čo má.“ Dávid teda šiel a s radosťou priniesol Božiu archu z domu Obededoma do Dávidovho mesta. Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa; a Dávid z celej sily tancoval pred Pánom, opásaný pláteným efódom. Dávid a celý dom Izraela sprevádzali Pánovu archu s jasotom a trúbením poľnice. Keď Pánova archa vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Michol pozerala z okna a videla kráľa Dávida, ako poskakuje a tancuje pred Pánom, a opovrhla ním vo svojom srdci.

Pánovu archu doniesli a položili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý pre ňu postavil Dávid. Potom Dávid priniesol Pánovi zápalné a pokojné obety. A keď dokončil zápalné a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov a všetkému izraelskému ľudu, mužom i ženám, dal po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči. A ľud sa rozišiel, každý do svojho domu.

Aj Dávid sa vrátil, aby požehnal svoj dom. Dávidovi vyšla v ústrety Saulova dcéra Michol a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa obnažoval pred slúžkami svojich sluhov, ako sa odhaľuje iba nejaký šašo.“ Dávid povedal Michol: „Tancujem pred Pánom. Nech je zvelebený Pán, ktorý si ma vyvolil pred tvojím otcom a pred celým jeho domom, aby ma ustanovil za vodcu Pánovho ľudu, Izraela. A budem šantiť pred Pánom, nech mnou pohŕdajú ešte viac ako doteraz a budem nízky vo vlastných očiach, ale u slúžok, o ktorých si hovorila, budem o to slávnejší.“ A Saulovej dcére Michol sa nenarodil syn až do jej smrti.

RESPONZÓRIUM

Ž 132, 8. 9; Ž 24, 7. 9

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. * Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. * Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Reči pripisovanej svätému biskupovi Petrovi Chryzológovi

(De pace: PL 52, 347-348)

Blahoslavení tí, čo šíria pokoj

Milovaní, evanjelista hovorí: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ Oprávnene kvitnú kresťanské čnosti v tom, kto žije svorne v kresťanskom pokoji, a nik nedosiahne titul Božieho syna, iba ak cez meno šíriteľa pokoja.

Milovaní, pokoj je to, čo zbavuje človeka otroctva, dáva mu meno slobodného občana, mení postavenie jeho osoby pred Bohom, zo sluhu robí syna a slobodného človeka z otroka. Pokoj medzi bratmi je Božou vôľou a potešením pre Krista, je dokonalou svätosťou, pravidlom spravodlivosti, učiteľom múdrosti, strážcom mravov a chvályhodným poriadkom vo všetkých veciach. Pokoj je odporúčaním modlitieb, ľahkou a dosiahnuteľnou cestou nábožnosti, dostatočným naplnením všetkých túžob. Pokoj je matkou lásky, putom svornosti a viditeľnou známkou čistej mysle, ktorá si môže žiadať od Boha, čo chce. Môže prosiť, o čo chce, a všetko, o čo prosí, dostane. Pokoj treba zachovať pod vážnym kráľovským príkazom, lebo sám Kristus Pán povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam.“ To akoby povedal: V pokoji som vás opustil, nech vás nájdem v pokoji. Pri odchode chcel darovať to, čo túžil vo všetkých nájsť, keď sa vráti.

Je nebeský príkaz zachovať, čo daroval: jednou vetou, aby som našiel, čo som zanechal. Sadiť korene pokoja je Božie dielo, úplne ich vytrhnúť je dielo nepriateľa. Veď ako je bratská láska z Boha, tak nenávisť je z diabla. Preto treba nenávisť zavrhnúť, lebo je napísané: „Kto nenávidí svojho brata, je vrah.“

Vidíte teda, milovaní bratia, prečo treba milovať pokoj a mať rád svornosť. Ony totiž plodia a živia lásku. A podľa Apoštola viete, že „láska je z Boha“. A tak ten, kto nemá lásky, je bez Boha.

Zachovávajme teda, bratia, prikázania, ktoré sú život. Bratské spoločenstvo nech je pospájané putami hlbokého pokoja a zviazané spasiteľným putom vzájomnej lásky, ktorá zakrýva množstvo hriechov. Lásku treba objať všetkými túžbami, lebo ona môže mať toľko dobra, koľko je za ňu odmeny. Zo všetkých čností si treba najviac chrániť pokoj, lebo Boh je vždy v pokoji.

Milujte pokoj a bude vyrovnané všetko: aby ste aj nám zaistili odmenu, aj sebe radosť, aby si Božia Cirkev, založená na jednote pokoja, udržala dokonalý poriadok v Kristovi.

RESPONZÓRIUM

Porov. Iz 58, 7-8

Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

Ak uvidíš nahého, zaodej ho, a pred svojím blížnym sa neskrývaj. * Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, pôvodca pokoja a pravej lásky, ty si obdaril svätú Alžbetu obdivuhodnou milosťou zmierovať hnevníkov; na jej príhovor nám pomáhaj vnášať pokoj medzi ľudí, aby sme sa mohli nazývať Božími deťmi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky