15. marec 2024

Piatok, Pôstne obdobie, 4. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Žalm 78, 1-39
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
I

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *

nakloň sluch k slovám mojich úst.

Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali †

a čo nám rozprávali naši otcovia, *

nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *

a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie *

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom, †

zvestovali svojim synom; *

majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *

aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela *

a zachovávali jeho príkazy;

aby neboli ako ich otcovia, *

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca, *

ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *

v deň bitky utiekli.

Nezachovávali zmluvu s Bohom *

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

Zabudli na jeho činy *

a na zázraky, ktoré im ukázal.

Pred zrakom ich otcov divy vykonal *

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *

vody postavil ako val.

Vo dne ich viedol oblakom, *

za noci žiarou ohnivou.

Rozštiepil skalu na púšti *

a napojil ich vodou ako z prívalu.

Potokom dal vytrysknúť zo skaly *

a vody nechal ako rieky tiecť.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

II

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *

na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

Pokúšali Boha vo svojom srdci, *

dychtivo sa dožadovali pokrmu.

Proti Bohu reptali a vraveli: *

„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“

A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *

a potoky sa rozliali.

„A či on môže aj chlieb dať *

a svojmu ľudu mäso obstarať?“

Počul to Pán a hnevom zahorel, †

oheň vzplanul proti Jakubovi *

a hnev vzkypel proti Izraelovi.

Lebo nedôverovali Bohu *

a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom *

a otvoril brány nebies;

a pršala im manna za pokrm *

a dal im chlieb z neba.

Človek jedol chlieb anjelský; *

pokrmu im dal dosýta.

Z oblohy vyburcoval vietor východný, *

svojou mocou priviedol vietor od juhu

a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *

okrídlené vtáky ako morský piesok.

Padali doprostred ich tábora, *

okolo ich stanov.

Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *

splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *

ešte mali pokrm v ústach,

keď proti nim vzplanul Boží hnev, †

popredných mužov pozabíjal *

a zničil výkvet Izraela.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

III

Ale oni ďalej hrešili *

a neverili v jeho zázraky.

Ich dni ukončil ako dych, *

ich roky náhlou smrťou.

Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *

obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *

že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

No podvádzali ho svojimi ústami, *

svojím jazykom ho klamali.

Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *

ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval *

a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil *

a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

Veď pamätal, že sú len ľudia, *

závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.

Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Numeri

14, 1-25

Šomranie ľudu a Mojžišovo orodovanie

V tých dňoch celý zástup začal kričať a celú noc nariekal. Všetci synovia Izraela šomrali proti Mojžišovi a Áronovi: „Kiež by sme boli pomreli v Egypte alebo na tejto púšti! Prečo nás Pán vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti dostali do zajatia?! Nie je lepšie vrátiť sa do Egypta?“ A jeden druhému hovorili: „Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“

Keď to počuli Mojžiš a Áron, padli tvárou na zem pred celým zhromaždením synov Izraela. Ale Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí tiež obchádzali krajinu, roztrhli si šaty a povedali celej pospolitosti synov Izraela: „Krajina, ktorú sme poprechodili, je veľmi dobrá. Ak Pán bude milostivý, vovedie nás do nej a dá nám zem, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Pánovi, ani sa nebojte ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zhltnúť ako chlieb. Odstúpila od nich všetka záštita; Pán je s nami, nebojte sa.“

Ale celé zhromaždenie kričalo a chcelo ich ukameňovať. Vtom sa nad stánkom stretnutia zjavila všetkým synom Izraela Pánova veleba a Pán povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebudú veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som pred nimi urobil? Budem ho biť morom a vyhubím ho a z teba urobím veľký národ, mocnejší ako je tento.“

Ale Mojžiš povedal Pánovi: „Počujú to Egypťania, spomedzi ktorých si vyviedol tento ľud svojou mocou, a budú rozprávať obyvateľom tejto krajiny, ako počuli, že ty, Pane, si uprostred tohto ľudu a zjavuješ sa z tváre do tváre, že ich kryje tvoj oblak a ideš pred nimi cez deň v oblačnom stĺpe a v noci v stĺpe ohnivom. Ak tento ľud do jedného usmrtíš, povedia národy, ktoré počuli zvesť o tebe: ‚Pán nemohol tento ľud voviesť do krajiny, o ktorej prisahal, preto ich pobil na púšti!‘

Nech sa teda prejaví Pánova moc, ako si prisahal: ‚Pán je zhovievavý a veľmi milosrdný, on odpúšťa neprávosť a zločiny, ale nikoho nenechá bez trestu: ty stíhaš hriechy otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia.‘ Odpusť, prosím, hriech tohto ľudu pre svoje veľké milosrdenstvo, ako si bol tomuto ľudu milostivý od Egypta až po toto miesto.“

Pán odvetil: „Odpustil som, ako si povedal. Ako žijem, Pánova sláva naplní celú zem. Ale nik z ľudí, ktorí videli moju velebu a znamenia, čo som urobil v Egypte a na púšti, a už desať ráz ma pokúšali a nepočúvali môj hlas, nik z nich neuvidí krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom; nik z tých, čo ma znevážili, ju neuzrie. Ale svojho služobníka Kaleba, pretože bol plný iného ducha a išiel za mnou, vovediem do krajiny, ktorú poprechodil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. Ale v údoliach bývajú Amalekit a Kanaánčan, preto zajtra sa pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru.“

RESPONZÓRIUM

Ž 103, 8. 9. 13. 14

Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne; nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. * Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

On dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach. * Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Veľkonočných listov svätého biskupa Atanáza

(Ep. 5, 1-2: PG 26, 1379-1380)

Veľkonočné tajomstvo jednotou viery spája tých, čo sú telom vzdialení

Bratia moji, je nádherné ísť od jedného sviatku k druhému, prechádzať od modlitby k modlitbe a od jednej slávnosti k druhej. Lebo je tu čas, ktorý nám ponúka nový začiatok, veď oznamuje sväté veľkonočné sviatky, keď sa Pán obetoval. My sa ním živíme ako pokrmom života a jeho predrahou krvou stále obveseľujeme svoju dušu ako vodou z prameňa, a pritom sme stále smädní, stále horíme. Veď náš Spasiteľ sa ujíma tých, čo sú smädní, a vo svojej dobrote volá vo sviatočný deň tých, čo majú smädné srdce: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.“

No nielen vtedy môže každý pristúpiť a uhasiť si smäd, ale kedykoľvek niekto prosí, ochotne sa mu dovolí pristúpiť k Spasiteľovi. Milosť tohto sviatku nie je obmedzená len na určitý čas. Jej žiarivý lúč nepozná západ, ale vždy je pripravený osvietiť ducha tých, čo po tom túžia. A nepretržite pôsobí na tých, ktorí majú osvietenú dušu a vo dne v noci uvažujú nad Božími knihami. Oni sú ako človek, o ktorom sa hovorí, že je blažený, ako sa píše vo svätom žalme: „Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou.“

Ale Boh, moji milovaní, ktorý pre nás na začiatku ustanovil tento sviatok, umožňuje nám sláviť ho každoročne. On vydal svojho Syna na smrť pre našu spásu a z toho istého dôvodu nám dáva sviatok, ktorý je zaradený do ročného cyklu. Tento sviatok nás vedie cez útrapy tohto sveta. Boh nám už teraz dáva spasiteľnú radosť prýštiacu z tohto sviatku, lebo nás privádza do jedného spoločenstva, všetkých všade duchovne zjednocuje, dáva nám možnosť spoločne sa modliť a spoločne vzdávať vďaky, ako to má byť na tento sviatok. A to je zázrak jeho dobroty: veď to on na tento sviatok zhromažďuje tých, čo sú ďaleko, a jednotou viery spája tých, čo sú azda telom vzdialení.

RESPONZÓRIUM

Sof 3, 8. 9; Jn 12, 32

Očakávaj ma, hovorí Pán, v deň, keď vstanem ako svedok; * Lebo vtedy očistím pery národom, aby všetci vzývali Pánovo meno, aby mu všetci svorne slúžili.

Ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. * Lebo vtedy očistím pery národom, aby všetci vzývali Pánovo meno, aby mu všetci svorne slúžili.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si nám, krehkým ľuďom, pripravil potrebnú posilu; prosíme ťa, dopraj, aby sme s radosťou prijímali ovocie vykúpenia a nábožným životom dávali najavo svoju duchovnú obnovu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky