Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Čujte, národy, Pánovo slovo.
A ohlasujte ho po končiny zeme.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
26, 7-21
Pieseň spravodlivých. Prisľúbenie vzkriesenia
Chodník spravodlivého je priamy;
ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.
Na ceste tvojich ustanovení sme dúfali v teba, Pane,
tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
Moja duša túži po tebe za noci,
môj duch ťa hľadá v mojom srdci.
Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi,
obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.
Ale bezbožný, ani keď dostane milosť,
nenaučí sa spravodlivosti;
aj v krajine statočných pácha neprávosť
a nevidí Pánovu velebu.
Pane, tvoja ruka sa zdvihla, a oni to nevidia;
nech zahanbení uzrú, ako horlíš za svoj ľud;
a oheň pripravený pre tvojich nepriateľov ich pohltí.
Pane, ty nám daruješ pokoj;
veď všetky naše diela si nám ty urobil.
Pane, Bože náš, ovládli nás iní páni ako ty,
ale my si spomíname len na tvoje meno.
Mŕtvi neožijú,
zomrelí nevstanú,
lebo si ich potrestal a zničil
a zahladil si aj spomienku na nich.
Pane, zveľadil si národ;
zveľadil si národ, oslávil si sa,
rozšíril si všetky hranice krajiny.
Pane, v úzkosti ťa hľadali
a kričali, keď si ich karhal.
Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a kričí v bolestiach,
takí sme boli aj my, Pane, pred tebou.
Počali sme, zvíjali sme sa
a porodili sme vietor.
Nepriviedli sme na zem spásu
a nenarodili sa obyvatelia zeme.
Tvoji mŕtvi ožijú, vstanú z mŕtvych moji povraždení.
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu.
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem vydá na svetlo svojich zomrelých.
Choď, ľud môj, vojdi do svojich izieb,
zatvor za sebou dvere,
schovaj sa na chvíľku,
kým nepominie hnev.
Lebo, hľa, Pán vyjde zo svojho miesta
a potrestá neprávosť obyvateľov zeme, ktorej sa proti nemu dopustili;
zem odhalí svoju krv,
už nebude skrývať svojich zabitých.
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 26, 19; Dan 12, 2
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu. * Veď Pánova rosa je rosou svetla.
Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia. * Veď Pánova rosa je rosou svetla.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Zo spisu Nican Mopohua zo 16. storočia
(Archív mexickej arcidiecézy)
Svätá Mária, vždy Panna, Matka pravého Boha
V prvých dňoch decembra 1531 istý chudobný a šľachetný Indián, menom Ján Didak, pochádzajúci, ako vravia, z Cuauhtitlan, ktoré sa nachádzalo pod duchovnou správou rehoľníkov pôsobiacich v Tlatelolco, v istú sobotu skoro ráno šiel do Tlatelolco, aby sa venoval Božím veciam. Keď sa približoval k vŕšku menom Tepeyac, začalo svitať. Vtedy počul spev prichádzajúci sponad pahorka. Keď spev prestal a on nemohol vystúpiť vyššie, počul, že je volaný z vyššej, nedostupnej časti pahorku hlasom, ktorý mu povedal: „Drahý Ján Didak“. Vtedy si dodal odvahy a vyliezol na miesto, odkiaľ prichádzalo volanie.
Keď došiel na vrchol pahorku, uvidel stojacu ženu, ktorá ho prosila, aby pristúpil bližšie. Keď už stál pred ňou, naplnil ho obdiv z jej krásy, jej šaty žiarili ako slnko. Na tom mieste mu povedala: „Vedz, najdrahší synu, že ja som svätá Mária, prečistá vždy Panna, Matka pravého Boha, Stvoriteľa života, ktorý všetko stvoril a všetko udržuje, Pána neba i zeme. Veľmi chcem, vrúcne túžim, aby mi bola na tomto mieste postavená svätyňa, v ktorej ho budem vyvyšovať, zjavím ho a preukážem svoju lásku a dobrotu, budem ponúkať pomoc a ochranu, pretože som skutočne vašou láskavou Matkou, ako tvojou, tak aj všetkých ďalších pokolení a všetkých, ktorí ma milujú, ktorí ma hľadajú, ktorí ma budú zbožne a s dôverou vzývať. Tu vypočujem ich bolesti a slzy, v ťažkostiach im preukážem pomoc a v každom protivenstve záchranu. Aby sa toto moje prianie mohlo splniť, choď do Mexika k biskupovi. Povieš mu, že som ťa poslala, aby som mu zjavila, že veľmi chcem, aby mi tu vybudoval dom, aby na tomto pahorku vybudoval chrám.“
Keď sa dostal do mesta, hneď šiel do domu biskupa, ktorý sa volal Ján de Zumarraga z rehole sv. Františka. Keď teda biskup vypočul Jána Didaka, ako keby neveril, že je to pravda, povedal: „Synu, príď tu ešte raz a znova ťa vypočujem. Dovtedy pouvažujem, čo treba urobiť s tvojím zámerom a túžbou.“
V iný deň znova uvidel Kráľovnú, ako zostupuje z vrchu a hľadí na neho. Vyšla mu oproti, zastavila ho a povedala: „Počúvaj, milovaný syn, nech ťa nič nezarmucuje, nech ťa nič neznepokojuje, netráp sa kvôli chorobe svojho strýka ani kvôli akejkoľvek inej ťažkosti. Nie som s tebou ja, tvoja Matka? Či sa nenachádzaš pod mojím plášťom a ochranou? Či nie som zdrojom tvojej radosti? Či nespočívaš v mojom lone a v mojom náručí? Vari potrebuješ ešte niečo iné? Nech ťa nič netrápi a neľaká. Choď, drahý synu, na vrchol pahorku, tam kde si ma videl a kde som ti povedala, čo máš urobiť. Uvidíš tam niekoľko druhov kvetov. Natrhaj ich a prines mi ich.“
Ján teda šiel a priniesol Kráľovnej neba kvety, ktoré natrhal. A keď ich uvidela, vzala ich svojimi ctihodnými rukami. Potom ich vrátila Jánovi a vložila ich do jeho plášťa, vraviac mu: „Najmilší synu, tie kvety sú znamením, ktoré zanesieš biskupovi. A ty, ktorý si mojím poslom, tvojej vernosti to všetko zverujem. Prísne ti nakazujem, aby si len ty sám v prítomnosti biskupa rozvinul svoj plášť a ukázal mu, čo nesieš. Povieš mu, že som ti kázala vyliezť na vrchol vrchu, nazbierať kvety, a povieš všetko, čo si videl a obdivoval, aby tak uveril a vybudoval svätyňu, po ktorej túžim.“
A len čo Kráľovná neba odovzdala svoje posolstvo, vydal sa smerom k Mexiku. Kráčal radostný, pretože dúfal, že všetko sa úspešne vydarí. Keď dorazil na miesto, padol na tvár pred biskupom a opäť povedal o všetkom, čo videl, čo obdivoval a povedal mu svoje posolstvo. Vravel mu: „Pane, splnil som všetko, čo mi bolo prikázané. Šiel som povedať svojej Panej, Kráľovnej neba, svätej Márii, Božej Rodičke, že prosíte o znamenie, aby ste mi uverili a postavili jej posvätný domček tam, kde vás o to požiadala. Povedal som jej, že som vám dal svoje slovo, že prídem a prinesiem vám znamenie, dôkaz jej vôle. Všetko to vypočula, láskavo prijala vašu prosbu o znamenie a dnes skoro ráno ma poslala opäť k vám.“
Zbehlo sa vtedy celé mesto: všetci s údivom sledovali ctihodný obraz, obdivovali ho ako Božie dielo a modlili sa. A toho dňa strýko Jána Didaka vyrozprával, aká je veľká starostlivosť Panny a že jej obraz sa má nazývať: Svätej Márie vždy Panny z Guadalupe.
RESPONZÓRIUM
Porov. Zjv 12, 1
Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
Z Panny Márie sa radujú anjeli, plesajú archanjeli, * a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Otec milosrdenstva, ty si zveril svoj ľud pod osobitnú ochranu presvätej Matky tvojho Syna; udeľ všetkým, ktorí vzývajú preblahoslavenú guadalupskú Pannu, aby sa so živou vierou usilovali o rozvoj národov po cestách spravodlivosti a pokoja. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky