23. apríl 2024

Sv. Vojtecha, biskupa a mučeníka
spomienka

Pochádzal z rodu Slavníkovcov. Narodil sa na hrade Libice. Študoval v Magdeburgu. Roku 983 sa stal po Detmarovi druhým pražským biskupom. Pre ťažkosti, ktoré mu robili pohanskí krajania, odišiel do Ríma. V rokoch 994–995 pôsobil i v Uhorsku a medzi inými pobirmoval aj Gejzovho syna, neskoršieho kráľa svätého Štefana. Napokon odišiel ako misionár k severným Slovanom. V tejto apoštolskej práci zomrel mučeníckou smrťou dňa 23. apríla 997. Ešte v tom istom roku bol vyhlásený za svätého.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk. Aleluja.

Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera. Aleluja.

Smrť nad ním už nepanuje. Aleluja.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

14, 1-13

Baránok už zvíťazil

Ja, Ján, som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.

Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“

Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“

Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“

V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. A počul som hlas z neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 14, 7. 6

Počul som na nebi hlas mnohých anjelov: * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.

Videl som mocného Božieho anjela letieť stredom neba a volať mohutným hlasom. * Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd. Aleluja.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z legendy Quattuor Immensi, ktorú napísal pravdepodobne svätý Radim roku 999

Kiež nás na jeho príhovor Kristus chráni

Veriacim v Krista všetkým

v ňom veľké svietilo svetlo,

nie skryté pod mericou,

lež žiariace naplno zjavne.

Nespočetný zástup úbohých chudákov

sám živil zo svojho,

viac než dosť,

až hojnosť ich potrebám poskytol vecí.

Jeho však samého zriedka len

– mimo dní sviatočných –

sýteho zastihlo slnko a spať ho nevídala noc.

Nikdy sa nenaspal nadostač,

cestou i necestou chodil,

tu žalmy prednášal,

tam almužnu dával chudobným,

chorých navštevoval,

alebo v putách kvíliacich vinníkov.

Starosť o jedlo, o spánok nikdy mu nebránila

v modlitbách stráviť aj celé hodiny dlhé.

Keď skončil večernú modlitbu,

bol ticho až do prvej rannej;

mlčanie nočné u mníchov zvyčajné

zachovával vždycky.

Po rannej modlitbe išiel prehliadnuť zástupy ľudu;

pýtal sa, kto si čo praje a prečo prišiel k nemu.

Všetkých uzmieroval, nikoho neodsúdil nikdy.

A keď už konečne voľný bol,

zbavený takýchto vecí,

ľúbezné hymny horlivo spieval

v Ježišovi Kristovi,

až ho k slúženiu omše odviedla

príslušná chvíľa.

A omšu keď skončil, nesýtil telo potravou,

lež s milými duchovnými

a znalcami svätého Zákona

prečítal mnohé knihy,

v ktorých je obsiahnutý Zákon,

rozprával o nich a radil,

čo robiť kážu.

Taký mal životný cieľ, tak pracoval, o to sa staral.

Zatiaľ však z perí mu neprestávala

plynúť reč k národu,

keď učil, čo robiť a čoho sa chrániť;

nespravodlivým trest, odmenu riadnym sľuboval,

že Krista naveky z tváre do tváre vidieť budú.

V slovách bol šetrný, v nábožnosti vážny a prísny.

Vľúdny k poddaným všetkým,

lež k pyšným občas aj tvrdý.

Opatrný sťa had,

však skvel sa i prostotou holubíc bielych.

Ale zmyselné stádo sa vzpiera konať, čo pastier

duchovný na srdce kladie, a kráča stále a stále

ta, kde k obžerstvu láska a jalové vášne ho vábia.

O Božom zákone mu on a o večnom živote káže,

ľud sa však rúti do smrti a na nijaký zákon nedbá.

Videl tu svätý biskup, že nikto chápať nechce

to, čo príkazy velia, a to, čím jeho slová znejú,

nevidel nijaký úspech,

len zmar únavnej svojej práce.

A vtedy plakal nad skazou národa,

nad množstvom hriechov.

Napokon presmutný a horko si ťažkajúc na všetko,

rozhodol sa, že radšej pery zavrie,

než by mal márniť prácu

v národe zaslepenom,

čo zlom sa akoby dobrom riadil.

Pluhom spásneho slova je odhodlaný stále a stále zorávať

v Ježišovi Kristovi

neplodný úhor všetkých duší;

a hneď nastúpil svoju púť a uznal

za výhodnejšie

rozsievať medzi Prusmi

semeno života večného.

A bol to deviaty deň, ako je známe,

pred prvým májom,

čo náš biskup Vojtech bol umučený

pre Krista Pána.

Kiež nás na jeho ustavičný príhovor

presvätý Kristus chráni

po všetky veky a nad to i po smrti ďalej!

RESPONZÓRIUM

2 Tim 4, 7-8a; Flp 3, 8b. 10

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha korunoval mučeníctvom pre jeho horlivosť za duše; na jeho mocný príhovor dopraj, aby veriaci poslúchali svojich pastierov a kňazi vynikali duchovnou starostlivosťou o veriacich. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Alebo:

Bože, ty si svätého biskupa Vojtecha, muža plného viery a Ducha Svätého, poslal šíriť evanjelium medzi slovanské kmene; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme aj my slovom a dobrým príkladom zveľaďovali vieru, ktorú on tak horlivo ohlasoval. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky