27. jún 2024

Štvrtok, Cezročné obdobie, 12. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.

A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Prvej knihy Samuelovej

21, 2-10; 22, 1-5

Dávidov útek

V tých dňoch Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech stŕpol, že prišiel Dávid, a povedal mu: „Prečo si sám a nik nie je s tebou?“ Dávid kňazovi Achimelechovi odpovedal: „Kráľ ma poveril istou úlohou a povedal: ‚Nech sa nik nedozvie, načo som ťa poslal a aké príkazy som ti dal,‘ preto som sa so sluhami dohovoril na tom a tom mieste. A teraz mi daj, ak máš poruke, päť chlebov alebo čokoľvek nájdeš.“

Kňaz odpovedal Dávidovi: „Nemám poruke obyčajný chlieb, ale iba posvätný chlieb. Sú sluhovia čistí, najmä od žien?“ Dávid odpovedal kňazovi: „Ak ide o ženy, určite, veď sme sa zdržiavali včera i predvčerom. Keď som odchádzal, boli telá sluhov sväté, hoci je cesta všedná. Tým viac sú svätí dnes, čo sa týka tela.“ Kňaz mu teda dal posvätný chlieb; lebo tam ani nebol iný chlieb, iba obetované chleby, ktoré vzali spred Pána, aby ta mohli dať čerstvý chlieb.

V ten deň sa tam zdržiaval pred Pánom istý muž zo Saulových sluhov, najsilnejší zo Saulových pastierov, Idumejčan menom Doeg.

Dávid povedal Achimelechovi: „Máš tu poruke kopiju alebo meč? Svoj meč ani zbraň som si nevzal so sebou, lebo kráľova úloha súrila.“ Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Terebinty. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak si chceš vziať ten, vezmi si ho. Iného okrem toho tu ani niet.“ Dávid povedal: „Nijaký iný sa mu nevyrovná, daj mi ho.“

Dávid odtiaľ odišiel a utiekol do jaskyne Odollam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celý dom jeho otca, zostúpili ta k nemu. Zhromaždili sa k nemu všetci, čo boli sužovaní, zadlžení a zatrpknutí v duši; a stal sa ich vodcom. Bolo s ním asi štyristo mužov.

Potom Dávid odtiaľ odišiel do Masfy v Moabsku a povedal moabskému kráľovi: „Nech zostane, prosím, môj otec a moja matka s vami, kým sa nedozviem, čo so mnou urobí Boh.“ A nechal ich u moabského kráľa. Zostali uňho po všetky dni, čo bol Dávid v pevnosti.

Prorok Gad povedal Dávidovi: „Nezostávaj v pevnosti. Vydaj sa na cestu a choď do judejskej krajiny.“ Dávid sa vydal na cestu a prišiel do lesa Haret.

RESPONZÓRIUM

Rim 7, 6; Mk 2, 25. 26

Sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí. * Slúžme po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery.

Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby? * Slúžme po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského

(Orat. 6 De beatitudinibus: PG 44, 1263-1266)

Boh je ako nedostupné bralo

Čo sa neraz stáva tým, čo hľadia z nejakého vysokého vrcholu na šíre more, to sa stalo mojej mysli, keď z výšky Pánovho slova, akoby z končiara nejakého vrchu, hľadela do bezodnej hĺbky jeho myšlienok.

Lebo ako na mnohých miestach pri mori možno vidieť vrch, z ktorého akoby bola strana od mora dopoly odtrhnutá a odhora až dolu dorovna vyhladená a štít na samom vrchu akoby sa mal zrútiť do hlbín, ako sa neraz zdá tomu, kto sa díva z takej vysokej rozhľadne do hlbín mora, tak aj môj duch dostáva závrat, keď sa vznáša na týchto veľkých Pánových slovách: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“

Sľubuje, že Boh bude divadlom pre tých, čo budú mať čisté srdce. „Boha nikto nikdy nevidel“, ako hovorí veľký Ján. A tento výrok potvrdzuje aj vynikajúci Pavlov duch, keď hovorí: „Jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže.“ Toto je tá holá, hladká a strmá skala, na ktorej nevidno nijakú oporu ani podperu, kde by sa mohla myseľ zachytiť. Aj Mojžiš ju vo svojich výrokoch vyhlásil za takú neprístupnú, že ju naša myseľ nikdy nebude môcť zdolať, čo ako sa bude snažiť zachytiť sa niečoho a nadľahčiť na stene vyhladenej výrokom: „Niet toho, kto by videl Pána a ostal nažive.“

A predsa vidieť Boha je večný život. Ale stĺpy viery Ján, Pavol a Mojžiš tvrdia, že Boha vidieť nemožno. Vidíš ten štít, s ktorým sa duch rúti do hlbín toho, o čom je tu reč? Ak je Boh život, potom ten, kto nevidí Boha, nevidí život. Že Boha vidieť nemožno, dosvedčujú aj proroci, aj apoštoli vedení Božím Duchom. Do akej tiesne sa takto dostáva nádej človeka?!

Ale Pán dvíha a podopiera rútiacu sa nádej. Tak ako to urobil s Petrom, keď bol v nebezpečenstve: znova ho postavil na vodu a spevnil mu ju pod nohami, aby sa neutopil.

Keď sa teda aj k nám vystrie ruka Slova a v neistote na hlbinách takýchto úvah postaví nás na vlny protichodných výrokov, prestaneme sa báť, ak sa pevne chytíme Slova, ktoré nás vedie akoby za ruku, a hovorí: „Blahoslavení tí, čo sú obdarení čistým srdcom, lebo oni uvidia Boha.“

RESPONZÓRIUM

Jn 1, 18; Ž 145, 3

Boha nikto nikdy nevidel. * Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľkosť nemožno preskúmať. * Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane, daj, aby sme vždy uctievali a milovali tvoje sväté meno; veď ty nás stále miluješ a neprestajne nás vedieš na ceste života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky