9. december 2024

NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PREBL. PANNY MÁRIE
slávnosť

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Rodička Božia, o tebe

spievame, že si prečistá;

láskavo prijmi tento spev

a vypros milosť od Krista.

Nás, Adamových potomkov,

sprevádza vina na ten svet;

na strome ľudstva len ty si

panenský, nedotknutý kvet.

Drakovi šliapeš na hlavu,

otcovi lží a podvodu;

len teba samu zdobí česť

neskaleného pôvodu.

Ozdoba ľudskej rodiny,

ty z Evy snímaš potupu;

pozdvihni nás a ujmi sa

modliaceho sa zástupu.

Zneškodni útok Satana,

čo stále chystá nástrahy;

v nebi nám život zaisti

so Synom svojím predrahým.

Nech Otcu, Duchu Svätému

znie: „Sláva“ celou večnosťou

i tvojmu Synu, ktorý ťa

naplnil Božou milosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Vo svojom počatí Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vo svojom počatí Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

Ant. 2 Už na úsvite jej Boh pomohol: posvätil svoj stánok Najvyšší.

Žalm 46
Boh – útočište a sila
Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1, 23)

Boh je naše útočište a sila *

aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *

a vrchy na dno morské padali.

Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú *

a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *

posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *

už od úsvitu mu Boh pomáha.

Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; *

tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, *

naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, *

aké úžasné veci vykonal na zemi.

Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, †

láme luky a drúzga oštepy *

a štíty v ohni spaľuje.

Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, *

vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, *

naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Už na úsvite jej Boh pomohol: posvätil svoj stánok Najvyšší.

Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie: Pán položil na posvätných vrchoch tvoje základy.

Žalm 87
Jeruzalem, matka všetkých národov
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)

Základy má na posvätných vrchoch; †

brány Siona miluje Pán *

nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, *

mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †

Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *

tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil *

a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“

Pán zaznačí do knihy národov: *

„Títo sa tam zrodili.“

A spievajú ako pri tanci: *

„V tebe sú všetky moje pramene.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie: Pán položil na posvätných vrchoch tvoje základy.

Všemohúci Boh ma opásal udatnosťou.

A moju cestu urobil nepoškvrnenou.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom

5, 12-21

Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť

Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.

Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti.

Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými.

A do toho ešte prišiel zákon, aby sa rozmnožilo previnenie. Ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána.

RESPONZÓRIUM

Rim 5, 12; Lk 1, 30; porov. Ž 116, 8; 18, 19

Skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech, lebo všetci zhrešili. * Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.

Pán zachránil tvoj život od smrti a bol ti oporou proti nepriateľovi. * Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Anzelma

(Oratio 52: PL 158, 955-956)

V tvojom požehnaní, Panna, je požehnaná celá príroda

Nebo a hviezdy, zem a rieky, deň a noc, všetko, čo podlieha moci človeka a je mu na úžitok, si blahoželá, Pani, že tvojím prostredníctvom opäť získalo stratenú krásu a ešte nadobudlo novú, nevýslovnú milosť. Všetko bolo stvorené, aby bolo podriadené a slúžilo človeku, ktorý má oslavovať Boha. Ale všetko stratilo svoju pôvodnú dôstojnosť a bolo akoby mŕtve. Na celé stvorenie zaľahla poroba a bolo poškvrnené tými, čo ho zneužívali na modloslužbu, lebo na to nebolo nič stvorené. Ale teraz sa všetko ako znovuzrodené teší tej istej dôstojnosti, lebo opäť je všetko podriadené vláde ľudí, ktorí oslavujú Boha, a znova im môže slúžiť.

Všetko plesá akoby nad novou, neoceniteľnou milosťou, lebo nielenže cíti, že sám Boh, sám Stvoriteľ neviditeľne riadi celé stvorenie zhora, ale ho aj vidí medzi sebou, ako si ním poslúži, a tým ho posväcuje. A táto veľká milosť vzišla z požehnaného plodu požehnaného života požehnanej Márie.

Skrze plnosť tvojej milosti sa teší z oslobodenia všetko, čo bolo v podsvetí, a raduje sa z obnovenia všetko, čo je na zemi. Veď skrze slávneho Syna tvojho slávneho panenstva jasajú všetci spravodliví, čo zomreli pred jeho oživujúcou smrťou, lebo on rozláme ich okovy, a anjeli sa tešia z obnovy svojho polozboreného mesta.

Žena plná, ba preplnená milosťou! Ako ožíva všetko stvorenie pokropené z tvojej pretekajúcej plnosti! Požehnaná, ba viac než požehnaná Panna! V tvojom požehnaní je požehnaná celá príroda; a nielen ona, stvorená Stvoriteľom, ale aj Stvoriteľ je zvelebovaný svojím stvorením.

Boh dal Márii svojho Syna, ktorého jediného splodil zo svojho srdca ako seberovného a miloval ako seba samého, a z Márie si utvoril Syna, ale nie iného, lež toho istého, takže bol prirodzene jedným a tým istým Synom Božím i Máriiným. Celú prírodu stvoril Boh – a Boh sa narodil z Márie. Boh stvoril všetko – a Mária porodila Boha. Boh, ktorý urobil všetko, seba utvoril z Márie, a tak obnovil všetko, čo stvoril. Ten, ktorý má moc urobiť všetko z ničoho, nechcel porušené stvorenie obnoviť bez Márie.

Boh je teda otcom všetkých stvorených vecí a Mária je matkou znovustvorených. Boh je Otcom základov všetkého, Mária je matkou obnovenia všetkého. Lebo Boh splodil toho, skrze ktorého všetko je stvorené. Mária porodila toho, skrze ktorého všetko je spasené. Boh splodil toho, bez ktorého nie je vôbec nič, Mária porodila toho, bez ktorého nič nie je dobré.

Naozaj Pán s tebou, veď Pán urobil celú prírodu aj seba tvojím dlžníkom.

RESPONZÓRIUM

Ž 34, 4; 86, 13; Lk 1, 48

Velebte so mnou Pána, * Veď Pán bol ku mne veľmi milostivý.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. * Veď Pán bol ku mne veľmi milostivý.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, nepoškvrneným počatím Panny Márie pripravil si dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od každého hriechu; daj, prosíme, aby sme na jej orodovanie aj my prišli k tebe s čistým srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky