Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
HYMNUS
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Kajajte sa a verte evanjeliu,
Lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Levitikus
16, 2-28
Deň zmierenia
V tých dňoch Pán prikázal Mojžišovi: „Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred zľutovnicu, čo zakrýva archu, aby nezomrel, lebo nad zľutovnicou sa budem zjavovať v oblaku.
Môže ta vstúpiť len takto: Bude mať býčka na obetu za hriech a barana na zápalnú obetu; oblečie si posvätnú ľanovú košeľu, nahotu si zakryje ľanovými spodkami, prepáše sa ľanovým opaskom a na hlavu si založí ľanovú tiaru. Toto rúcho je posvätné, preto si to všetko oblečie, až keď sa vykúpe.
Od pospolitosti synov Izraela vezme dva capy na obetu za hriech a jedného barana na zápalnú obetu. Najprv prinesie býčka na obetu za svoj hriech a vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom. Potom dva capy postaví pred Pána pri vchode do stánku stretnutia a hodí o oboch lósy, jeden pre Pána, druhý pre Azazela. Capa, na ktorého padol lós pre Pána, obetuje za hriech. Capa, na ktorého padol lós pre Azazela, postaví živého pred Pána, vykoná na ňom obrad zmierenia a vyženie ho Azazelovi na púšť.
Áron teda privedie býčka na obetu za hriech, vykoná obrad zmierenia za seba a za svoj dom a zabije ho. Potom vezme kadidelnicu, ktorú naplnil žeravým uhlím z oltára pred Pánom, rukou naberie zmes voňavého kadidla na spálenie za oponou a vojde do svätyne. Voňavé látky položí na oheň pred Pánom, oblak z nich a dym zahalí zľutovnicu, ktorá je na Svedectve, a neumrie. Tu vezme z krvi býčka a prstom kvapne sedem ráz z prednej strany na zľutovnicu.
Potom zabije capa na obetu za hriech ľudu, jeho krv zanesie za oponu tak, ako je prikázané o krvi býčka, pokropí smerom k zľutovnici a očistí svätyňu od nečistôt synov Izraela, od ich priestupkov a všetkých hriechov.
Podľa tohto obradu urobí aj v stánku stretnutia, ktorý stojí medzi nimi uprostred ich nečistých príbytkov. V stánku stretnutia nesmie byť nijaký človek, keď veľkňaz vstupuje do svätyne, aby vykonal obrad zmierenia za seba, za svoj dom a za celé zhromaždenie Izraela, až kým nevyjde. Keď vyjde k oltáru, čo je pred Pánom, vykoná nad ním obrad zmierenia: vezme z krvi býčka a capa a naleje na jeho rohy dokola; sedem ráz naň prstom kvapne krv, a tak ho očistí a posvätí od nečistôt synov Izraela.
Keď dokončí obrad zmierenia nad svätyňou, stánkom stretnutia a oltárom, privedie živého capa. Áron položí na jeho hlavu obe ruky a vyzná nad ním všetky neprávosti synov Izraela a všetky ich priestupky a hriechy. Toto zloží na jeho hlavu a prostredníctvom pripraveného človeka vyženie ho na púšť.
Keď cap odnesie na sebe všetky ich neprávosti do pustého kraja a bude zahnaný do púšte, Áron vojde do stánku stretnutia, vyzlečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, keď mal vstúpiť do svätyne, a nechá ho tam. Potom si na posvätnom mieste umyje telo vodou a oblečie si svoje šaty. Keď vyjde von, prinesie zápalnú obetu svoju i ľudu a vykoná obrad zmierenia za seba i za ľud; tuk z obety za hriech spáli na oltári. Ten, kto vyhnal capa určeného Azazelovi, vyperie si šaty a telo si umyje vodou, až potom vojde do tábora.
Býčka a capa, čo boli zabití na obetu za hriech a ktorých krv zaniesli do svätyne na vykonanie obradu zmierenia, vynesú von z tábora a spália na ohni ich kožu, mäso i trus. A ten, kto ich spálil, vyperie si šaty a telo si umyje vodou; až potom vojde do tábora.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Hebr 9, 11. 12. 24
Kristus ako veľkňaz budúcich darov raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, * A tak získal večné vykúpenie.
Kristus nevošiel do svätyne zhotovenej ľudskou rukou, ale do samého neba. * A tak získal večné vykúpenie.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Homílií kňaza Origena na Levitikus
(Hom. 9, 5. 10: PG 12, 515. 523)
Veľkňaz Kristus je naše zmierenie
Veľkňaz raz za rok zanecháva ľud a vchádza na miesto, kde je zľutovnica a na zľutovnici cherubi, kde je archa zmluvy a kadidlový oltár, kam nesmie vstúpiť nik, iba veľkňaz.
Ak mám na mysli môjho pravého veľkňaza Pána Ježiša Krista, ako bol, keď žil v tele, celý rok s ľudom, ten rok, o ktorom sám hovorí: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným, ohlásiť Pánov milostivý rok a deň prepustenia“, všimni si, ako raz za ten rok, v deň zmierenia, vstupuje do Svätyne svätých, to jest po vyplnení poslania preniká nebesia a vystupuje k Otcovi, aby ho zmieroval s ľudským pokolením a prosil za všetkých, čo v neho veria.
Na toto zmierenie, ktorým zmieruje ľudí s Otcom, myslí apoštol Ján, keď vraví: „Deti moje, toto hovorím, aby sme nehrešili. Ale keby sme zhrešili, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy.“
Pavol takisto spomína toto zmierenie, keď hovorí o Kristovi: „Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.“ Preto deň zmierenia pre nás trvá až do skončenia sveta.
Božie slovo hovorí: „Položí kadidlo na oheň pred Pánom a dym kadidla zahalí zľutovnicu, ktorá je na Svedectve, a neumrie. Potom vezme z krvi býčka a prstom pokropí zľutovnicu z východnej strany.“
Takto sa vysvetľovalo starým, ako treba pred Bohom sláviť obrad zmierenia za ľudí. Ale ty si prišiel k pravému veľkňazovi, ku Kristovi, ktorý ti svojou krvou vydobyl Božie milosrdenstvo a zmieril ťa s Otcom. Preto sa nezastav pri krvi z tela, ale poznávaj krv Slova a počúvaj, ako ti sám hovorí: „Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov.“
Ale to, že kropil z východnej strany, nepokladaj za bezvýznamné. Z východu ti prichádza zmierenie. Odtiaľ je muž, ktorého meno je Východ, ktorý sa stal prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi.
Toto ťa teda vyzýva, aby si stále hľadel na východ, odkiaľ ti vychádza Slnko spravodlivosti, kde sa ti stále rodí svetlo, aby si nikdy nechodil potme a aby ťa posledný deň nezastihol v temnotách; aby sa do teba nevkradla noc a temno nevedomosti, ale aby si vždy žil vo svetle poznania; aby si mal stále deň viery a ustavične nadobúdal svetlo lásky a pokoja.
RESPONZÓRIUM
Porov. Hebr 6, 20; 7, 2. 3
Baránok bez chyby vchádza za nás ako predchodca. * Stal sa naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho a zostáva kňazom na veky vekov.
On je kráľ spravodlivosti; jeho rod nemá konca. * Stal sa naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho a zostáva kňazom na veky vekov.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svojimi vznešenými sviatosťami obnovuješ svet; daj, prosíme, aby sa Cirkev vzmáhala podľa tvojho večného zámeru a nikdy nezostala bez tvojej otcovskej pomoci. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky