15. júl 2024

Sv. Bonaventúru, biskupa a učiteľa Cirkvi
spomienka

Narodil sa okolo roku 1218 v Bagnoregio pri Viterbe. V Paríži študoval filozofiu a teológiu. Potom ho ustanovili za učiteľa a s veľkým úspechom vyučoval tieto disciplíny spolubratov z rehole Menších bratov. Keď ho zvolili za generálneho predstaveného jeho rehole, riadil ju premyslene a múdro. Potom sa stal biskupom a kardinálom v Albane. Zomrel roku 1274 v Lyone. Napísal veľa teologických a filozofických diel.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Sťa úporného zápasníka v boji

nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý

a posilnil ho: na srdci mu budú

osudy ľudu.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Žalm 50
Pravá úcta k Bohu
Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť. (Mt 5, 17)
I

Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *

a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *

náš Boh prichádza a už nemlčí:

pred ním je žeravý oheň *

a vôkol neho búrka mohutná.

On nebo i zem volá z výšavy *

na súd nad svojím národom:

„Zhromaždite mi mojich svätých, *

čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“

A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *

veď sudcom je sám Boh.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.

Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.

II

„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †

teba, Izrael, idem usvedčiť *

ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *

veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.

Viac z tvojho domu býčky neprijmem *

ani capov z tvojich čried.

Lebo mne patrí všetka lesná zver, *

tisícky horskej zveriny.

Poznám všetko vtáctvo lietavé, *

moje je i to, čo sa hýbe na poli.

Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *

veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.

Vari ja hovädzie mäso jedávam *

alebo pijem krv kozľaciu?

Obetuj Bohu obetu chvály *

a Najvyššiemu svoje sľuby splň.

A vzývaj ma v čase súženia: *

ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.

Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

III

No hriešnikovi Boh hovorí: †

„Prečo odriekaš moje príkazy *

a moju zmluvu v ústach omieľaš?

Veď ty nenávidíš poriadok *

a moje slovo odmietaš.

Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *

a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.

Zo svojich úst vypúšťaš zlo *

a klamstvá snuje tvoj jazyk.

Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *

syna svojej matky potupuješ.

Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †

Myslíš si, že ja som ako ty: *

teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.

Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *

inak vás zahubím a nik vám nepomôže.

Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †

a kto kráča bez úhony, *

tomu ukážem Božiu spásu.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.

Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.

Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.

PRVÉ ČÍTANIE

Z prvej knihy Kráľov

18, 16b-40

Eliáš víťazí nad Bálovými kňazmi

Achab išiel v ústrety Eliášovi. Keď ho zbadal, povedal: „To si ty, čo poburuješ Izrael?“ On odvetil: „Ja nepoburujem Izrael, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove prikázania a šiel si za bálmi. Teraz však pošli poslov a zhromaždi ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola.“

Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel. Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo. Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky; oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“

Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili. Na poludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom, ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval, alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.

Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal. Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene. Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal: „Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.

Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si obrátil ich srdce!“

Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“ A Eliáš im povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech ani jeden z nich neujde!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich zaviedol k potoku Kison a tam ich pobil.

RESPONZÓRIUM

1 Kr 18, 21ab; Mt 6, 24ac

Eliáš predstúpil pred ľud a povedal: Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? * Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte!

Nik nemôže slúžiť dvom pánom; nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. * Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte!

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo spisu svätého biskupa Bonaventúru Cesta mysle k Bohu

(Cap. 7, 1. 2. 4. 6; Opera omnia, 5, 312-313)

Mystická múdrosť zjavená skrze Ducha Svätého

Kristus je cesta a brána. Kristus je rebrík a povoz ako „zľutovnica položená na Božej arche“ a „tajomstvo skryté od vekov“. Kto sa pozorne pozrie na túto zľutovnicu, čiže kto sa s vierou, nádejou a láskou, nábožne, s obdivom, plesaním a uznaním, s chválou a jasotom zahľadí na toho, čo visí na kríži, ten s ním koná „paschu“ čiže prechod, aby pomocou palice kríža prešiel cez Červené more, z Egypta vstúpil do púšte, kde ochutnáva skrytú mannu, a s Kristom odpočíval v hrobe ako navonok mŕtvy, no pritom počuje, nakoľko je to vôbec na ceste možné, čo povedal Kristus zločincovi, keď pri ňom visel na kríži: „Dnes budeš so mnou v raji.“

Pri tomto prechode, ak má byť dokonalý, treba zanechať všetko rozumovanie a celú duševnú aktivitu preniesť a premeniť na Boha. Ale toto je mystické a tajomné. To nevie nik, iba ten, kto to dostal, a nedostane to nik, iba ten, kto po tom túži, ale nik nemôže po tom túžiť, iba ten, koho až do špiku kostí rozpáli oheň Ducha Svätého, ktorého zoslal na zem Kristus. Preto hovorí Apoštol, že túto tajomnú múdrosť zjavuje Duch Svätý.

Ale keby si chcel zistiť, ako sa to deje, opýtaj sa milosti, a nie vedy, túžby, a nie rozumu, úpenlivej modlitby, a nie žiadostivého čítania, ženícha, a nie učiteľa, Boha, a nie človeka, temnoty, a nie jasnosti, nie svetla, ale ohňa, ktorý úplne zachvacuje a mimoriadnymi pomazaniami a horúcimi poryvmi prenáša k Bohu. Tento oheň je totiž Boh a táto pec je v Jeruzaleme a Kristus ju rozpaľuje žiarom svojho najhorúcejšieho utrpenia, čo vie pochopiť iba ten, kto hovorí: „Moja duša si volí šibenicu a moje kosti smrť.“ Kto miluje túto smrť, môže vidieť Boha, lebo je nepochybne pravdou: „Človek ma nemôže vidieť a ostať nažive.“ Zomrime teda a vojdime do tmy, umlčme starosti, žiadostivosti a preludy. Odíďme s ukrižovaným Kristom „z tohto sveta k Otcovi“, aby nám ukázal Otca a mohli sme povedať s Filipom: „To nám postačí“, počuť s Pavlom: „Stačí ti moja milosť“ a plesať s Dávidom: „Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.“ „Nech je zvelebený Pán naveky. A všetok ľud nech privolá: Staň sa. Amen.“

RESPONZÓRIUM

1 Jn 3, 24; Sir 1, 9a. 10

Kto zachováva Božie prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. * A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.

Boh stvoril múdrosť svojím Svätým Duchom a vylial ju na každého človeka a dáva ju tým, čo ho milujú. * A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, pri oslave svätého biskupa Bonaventúru, ktorý sa dnes narodil pre nebo, vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme mohli čerpať z bohatstva jeho náuky a vytrvalo ho nasledovať v horlivej láske. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky