12. november 2024

Sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka
spomienka

Narodil sa na Ukrajine okolo roku 1580 z pravoslávnych rodičov. Prijal katolícku vieru a vstúpil do rehole svätého Bazila. Keď ho vysvätili za kňaza a potom zvolili za polockého biskupa, mimoriadne sa usiloval o jednotu Cirkvi. Preto sa nepriatelia rozhodli zabiť ho a roku 1623 zomrel ako mučeník.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Raduj sa, svätý mučeník,

zo svojej dnešnej slávnosti;

veď svojou krvou získal si

korunu večnej radosti.

Z tmy sveta teba tento deň,

keď si nad katom zvíťazil,

povzniesol k svätým výšinám,

aby si s Kristom večne žil.

Teraz sa medzi anjelmi

skvieš v rúchu bielom, plnom cti,

ktoré si ako mučeník

v kúpeli krvi očistil.

Oroduj za nás, pri nás stoj;

nech Kristus je k nám láskavý,

za hriechy nech nás netrestá,

nech naše srdcia napraví.

Láskavo príď nám na pomoc

prines nám milosť Kristovu;

nech zmysly hriechom ranené

pocítia pokoj, úľavu.

Otcovi sláva, Synovi

i Duchu Tešiteľovi

za to, že večnou slávou ťa

v nebeskom raji ozdobil. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Žalm 102
Vyhnancove sľuby a prosby
Boh nás potešuje v každom súžení. (2 Kor 1, 4)
I

Pane, vyslyš moju modlitbu *

a moje volanie nech dôjde k tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; †

v deň môjho súženia *

nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, *

čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym *

a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, *

takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku *

som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, *

ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať *

a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, *

preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb *

a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, *

lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, *

a ja schnem sťa tráva.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, nech dôjde k tebe moje volanie; neskrývaj svoju tvár predo mnou.

Ant. 2 Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

II

Ale ty, Pane, trváš večne *

a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, †

lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, *

lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene *

a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania *

a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion *

a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych *

a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce *

a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne *

a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých *

a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo *

a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy *

a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, zhliadni na modlitbu núdznych.

Ant. 3 Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

III

Cestou mi sily podlomil *

a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, †

neber ma v polovici mojich dní; *

tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, *

aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; †

rozpadnú sa sťa odev, *

vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý *

a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí *

a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pane, ty si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Počúvaj, ľud môj, moju náuku.

Nakloň sluch k slovám mojich úst.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

3, 8-12. 19-24. 91-97

Zlatá socha kráľa. Mladíci vyslobodení z pece

V tom čase prišli chaldejskí muži a žalovali na Židov. Povedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľ, ži naveky. Ty, kráľ, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk poľnice, flauty, citary, harfy, lutny, gájd a iných hudobných nástrojov, padol na zem a klaňal sa zlatej soche. Toho však, kto by nepadol na zem a neklaňal by sa, hodia do rozpálenej pece. A sú tu judejskí muži, ktorých si ustanovil za správcov babylonskej provincie, Sidrach, Mizach a Abdenago. A tí muži si teba, kráľ, nevážia: nectia si tvojich bohov a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“

Vtedy Nabuchodonozor vzkypel zlosťou a tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Preto rozkázal, aby pec rozpálili sedemkrát viac ako zvyčajne, a najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Mizacha a Abdenaga zviazali a hodili do rozpálenej pece. A hneď tých mužov zviazali a v ich plášťoch, turbanoch, obuvi a odeve ich hodili doprostred rozpálenej pece. A pretože kráľov rozkaz súril a pec bola veľmi rozpálená, mužov, čo hádzali Sidracha, Mizacha a Abdenaga, plameň ohňa zahubil. Ale traja muži, Sidrach, Mizach a Abdenago, padli poviazaní doprostred rozpálenej pece.

Prechádzali sa uprostred ohňa, chválili Boha a zvelebovali Pána.

Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, rýchle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?“ Oni kráľovi odpovedali: „Tak je, kráľ.“ A on povedal: „Ja vidím štyroch mužov bez pút; chodia uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá synovi bohov.“ I pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Mizach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte sem!“ A Sidrach, Mizach a Abdenago vyšli hneď z ohňa. Tu sa zhromaždili miestodržitelia, úradníci, sudcovia a kráľovi radcovia a hľadeli na tých mužov, lebo oheň nemal nijakú moc nad ich telami, ani vlas na hlave sa im nepripálil, ani ich odev sa nezmenil, ani nenapáchli dymom z ohňa. Vtedy Nabuchodonozor vykríkol: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v neho dôverovali, prestúpili kráľov rozkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli slúžiť a klaňať sa inému bohu okrem svojho Boha. Preto nariaďujem, aby každého z ktoréhokoľvek národa, kmeňa a jazyka, kto by sa rúhal Bohu Sidracha, Mizacha a Abdenaga, rozsekali na kúsky a jeho dom premenili na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by mohol takto zachrániť.“ Potom kráľ povýšil Sidracha, Mizacha a Abdenaga v babylonskej krajine.

RESPONZÓRIUM

Dan 3, 49. 50b. 95

Pánov anjel zostúpil s Azariášom a jeho spoločníkmi do pece a vyrážal plameň ohňa z pece. * A oheň sa ich vôbec nedotkol, ani im neublížil.

Nech je zvelebený ich Boh, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v neho dôverovali. * A oheň sa ich vôbec nedotkol, ani im neublížil.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z encykliky Ecclesiam Dei pápeža Pia Jedenásteho

(AAS 15 [1923], 573. 576-577)

Vylial svoju krv za jednotu Cirkvi

Vieme, že Cirkev je z Božieho obdivuhodného rozhodnutia zriadená tak, aby sa v plnosti čias javila ako nesmierna rodina, ktorá zahrnuje celé ľudské pokolenie, a popri ostatných význačných známkach vynikala aj ekumenickou jednotou.

Lebo Kristus Pán nielenže iba apoštolom zveril úlohu, ktorú on sám dostal od Otca, veď povedal: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi; choďte teda, učte všetky národy“, ale aj chcel, aby apoštoli boli vrcholne jednotným zborom, dvojnásobne spojeným tým najtesnejším putom. Vnútorne tou istou vierou a láskou, „ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“. Navonok vládou jedného nad všetkými, lebo Petrovi odovzdal prvenstvo medzi apoštolmi ako trvalé východisko a viditeľný základ jednoty. Aby však táto jednota a zhoda vytrvala navždy, Boh ju vo svojej prozreteľnosti požehnal svätosťou i mučeníctvom ako znamením.

Takejto cti sa dostalo práve polockému arcibiskupovi východného slovanského obradu Jozafátovi, ktorého právom považujeme za slávu, ozdobu či stĺp východných Slovanov. Veď sotvakto iný väčšmi preslávil ich meno alebo lepšie poslúžil ich spáse ako tento ich pastier a apoštol, najmä vtedy, keď vylial svoju krv za jednotu svätej Cirkvi. Ba cítil, že ho akési nebeské vnuknutie pobáda do obnovy svätej všeobecnej jednoty. A pochopil, že k tomu môže najlepšie prispieť tým, že udrží východný slovanský obrad a baziliánsku ustanovizeň rehoľného života v jednote všeobecnej Cirkvi.

Medzitým sa však staral predovšetkým o spojenie svojich spoluobčanov s Petrovou Stolicou. Všade vyhľadával argumenty, ktoré by ho mohli podporiť a upevniť. Najmä študoval liturgické knihy, ktoré bežne podľa predpisov svätých Otcov používali sami oddelení východní kresťania. S takouto dôkladnou prípravou sa teda pustil do práce na obnove jednoty. A potom pôsobil tak silno, príťažlivo a úspešne, že ho aj protivníci nazývali „uchvatiteľom duší“.

RESPONZÓRIUM

Jn 17, 11b. 23. 22a

Ježiš povedal: Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne. * Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal.

Slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im. * Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, daj svojej Cirkvi Ducha lásky, ktorý svätému Jozafátovi dal silu položiť život za svoj ľud; na jeho príhovor naplň i nás tým istým Duchom, aby sme sa nebáli obetovať aj život za svojich bratov. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky