20. jún 2024

Štvrtok, Cezročné obdobie, 11. týždeň
3. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Tmavá noc ešte halí zem,

zakrýva farby predmetov;

nestranný sudca našich sŕdc,

voláme s úctou posvätnou:

odpusť nám hriechy, neprávosť,

zmy z duše všetku špinu, kal

a daj nám milosť, Kriste náš,

by sa nik hriechu nepoddal.

Hľa, tŕpne duša umdlená,

hryzie ju vina, mučí hriech;

túži sa zbaviť nízkosti,

k tebe sa, Kriste, privinie.

Ty zažeň v diaľne diaľavy

zo srdca hmlu a tieňavy,

nech dušu, mrakov zbavenú,

blažené svetlo zaplaví.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Prosíme, Kriste, skloň sa k nám,

ku služobníkom prosiacim:

nech zloba sveta mámivá

nevezme vieru veriacim.

Nech nezmýšľame bezbožne,

závisťou viesť sa nedajme,

urážky neodplácajme,

zlo dobrom popremáhajme.

Nech zmizne z mysle, zo srdca

hnev, lesť a pýcha života,

nech stratí sa aj lakomosť,

koreň zla, hriešna samota.

Nech láska, pravá, úprimná,

upevní zväzky pokoja,

hrdinsky žitá čistota

a viera nech nás opoja.

Sláva buď, Kriste, kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.

Žalm 89, 39-53
Nárek nad zrúcaninami Dávidovho domu
Vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida. (Lk 1, 69)
IV

A predsa si ho odmietol a zavrhol, *

nahneval si sa na svojho pomazaného.

Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, *

do prachu si zhodil jeho korunu,

všetky jeho múry si rozbúral *

a na trosky si premenil jeho pevnosti.

Plienili ho všetci, čo išli okolo, *

a na posmech vyšiel u susedov.

Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, *

všetkým nepriateľom si spôsobil radosť.

Ostrie jeho meča si otupil *

a nepomáhal si mu pri boji.

Jeho lesku si urobil koniec *

a na zem si povalil jeho trón.

Skrátil si dni jeho mladosti, *

zahrnul si ho hanbou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zhliadni, Pane, a pozri na našu pohanu.

Ant. 2 Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.

V

Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? *

Tvoj hnev bude blčať sťa oheň?

Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, *

akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských!

Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, *

kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti?

Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, *

ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti?

Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, *

ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov,

ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, *

ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného.

Nech je zvelebený Pán naveky. *

Staň sa. Amen.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Ja som koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda.

Ant. 3 Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.

Žalm 90
Nech je nad nami dobrotivosť Pána
U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. (2 Pt 3, 8)

Pane, stal si sa nám útočišťom *

z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili †

a povstali zem i svet, *

ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *

a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *

a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *

a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *

a ak sme pri sile, osemdesiat.

No zväčša sú len trápením a trýzňou, *

ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu *

a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *

za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *

a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †

upevňuj dielo našich rúk, *

dielo našich rúk upevňuj!

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Naše roky vädnú ako tráva; ty, Bože, si od vekov.

Pane, u teba je zdroj života.

A v tvojom svetle uvidíme svetlo.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Sudcov

8, 22-23. 30-32; 9, 1-15. 19-20

Boží ľud sa pokúša ustanoviť kráľa

V tých dňoch: Izraelskí muži povedali Gedeonovi: „Panuj nad nami ty i tvoj syn aj syn tvojho syna, lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov.“ On im odpovedal: „Nebudem panovať nad vami, ani môj syn nebude nad vami panovať, ale Pán bude panovať.“

Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vyšli z jeho bedier, lebo mal veľa žien. A jeho vedľajšia žena, ktorú mal v Sicheme, porodila mu syna a on sám mu dal meno Abimelech.

Joasov syn Gedeon zomrel po šťastnej starobe a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.

Jerobbálov syn Abimelech šiel do Sichemu k bratom svojej matky a povedal im i všetkým príbuzným z matkinej strany: „Povedzte všetkým sichemským mužom: ‚Čo je pre vás lepšie: aby nad vami panovalo sedemdesiat mužov, všetci Jerobbálovi synovia, alebo aby vám panoval jeden muž?‘ Uvedomte si aj to, že ja som vaša kosť a vaše telo.“ A bratia jeho matky hovorili o ňom všetky tieto slová všetkým sichemským mužom a naklonili ich srdce Abimelechovi, lebo hovorili: „Je to náš brat.“ Dali mu sedemdesiat šeklov striebra z chrámu Bálberit a on si zaň najal povaľačov a tulákov, ktorí išli za ním, šiel do domu svojho otca do Efry a pozabíjal svojich bratov, Jerobbálových synov, sedemdesiat mužov na jednom kameni. Zostal iba najmladší Jerobbálov syn Joatam, lebo sa skryl. Tu sa zhromaždili všetci mužovia Sichemu a celého domu Mello, išli a pri pamätnom dube, čo stál v Sicheme, ustanovili za kráľa Abimelecha.

Keď to oznámili Joatamovi, on šiel a postavil sa na temene vrchu Garizim a zvýšeným hlasom volal: „Počujte ma, Sichemčania, a Boh vypočuje vás. Raz išli stromy pomazať kráľa nad sebou. Povedali olive: ‚Kraľuj nad nami!‘ Ona odvetila: ‚Mám vari zanechať svoj olej, ktorým sa uctievajú bohovia i ľudia, a ísť sa vynášať nad stromy?‘ Potom stromy povedali figovníku: ‚Poď ty a kraľuj nad nami!‘ Ale figovník im odpovedal: ‚Ako? Môžem azda zanechať svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a ísť sa vynášať nad ostatné stromy?‘ Povedali teda stromy viniču: ‚Poď a kraľuj nad nami.‘ On odvetil: ‚Vari môžem zanechať svoj mušt, ktorý rozveseľuje bohov i ľudí, a vynášať sa nad ostatné stromy?‘ Povedali všetky stromy bodliaku: ‚Poď a ty kraľuj nad nami.‘ On im odpovedal: ‚Ak ma naozaj chcete za kráľa, poďte a odpočiňte si v mojej tôni. Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.‘

Ak ste teda správne a úprimne dnes urobili s Jerobbálom a s jeho domom, radujte sa z Abimelecha a on sa raduje z vás. Ale ak prevrátene, nech vyšľahne oheň z Abimelecha a strávi obyvateľov Sichemu a dom Mello a nech vyšľahne oheň zo sichemských mužov a z domu Mello a nech strávi Abimelecha.“

RESPONZÓRIUM

Sdc 8, 23; Zjv 5, 13b

Nebudem panovať nad vami, ani môj syn nebude nad vami panovať, * Pán bude panovať.

Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov. * Pán bude panovať.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O modlitbe Pána

(Nn. 18. 22: CSEL 3, 280-281. 283-284)

Po prosbe o pokrm sa prosí o odpustenie viny

Pokračujeme v modlitbe a prosíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Možno to chápať aj duchovne, aj bežne. V oboch prípadoch, ak ho Boh požehná, slúži na spásu. Chlieb života je Kristus, ale on nie je chlieb všetkých, ale náš. A ako hovoríme: „Otče náš“, lebo tým, čo to chápu a veria, je Otcom, tak voláme aj „chlieb náš“, lebo Kristus je chlebom tých, čo ako my patria k jeho telu.

Prosíme, aby nám dával každý deň tento chlieb, aby sme sa my, čo sme v Kristovi a každý deň prijímame jeho Eucharistiu za pokrm spásy, nedopustili nejakého ťažšieho previnenia, nevzdialili a neodlúčili sa od spoločenstva, aby nám preto nebol odopretý nebeský chlieb a neboli sme vylúčení z Kristovho tela. Lebo on vyhlásil: „Ja som chlieb života, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z môjho chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Keď teda hovorí, že ten, kto bude jesť z jeho chleba, bude žiť naveky, je zrejmé, že budú žiť tí, čo právom spoločenstva siahajú po jeho tele a prijímajú Eucharistiu. Naproti tomu sa treba obávať a modliť, aby sa niekto nevzdialil a neoddelil od Kristovho tela a neocitol sa tak ďaleko od spásy. Lebo on pohrozil: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.“ A preto prosíme, aby nám dal každý deň náš chlieb, čiže Krista, aby sa nik z nás, čo ostávame a žijeme v Kristovi, neoddelil od jeho posvätenia a tela.

Preto prosíme aj za svoje hriechy: „A odpusť naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ Po prosbe o pokrm sa prosí aj o odpustenie viny.

Ako presvedčivo, ako prezieravo a spasiteľne sa nám pripomína, že sme hriešnici, keď sme nútení prosiť za hriechy. Lebo keď prosíme Boha o odpustenie, uvedomujeme si stav svojho svedomia. Aby si nik samoľúbo nemyslel, že je nevinný, aby sa nevyvyšoval a ešte skôr nezahynul. Tým, že sa mu prikazuje denne sa modliť za hriechy, upozorňuje sa a poúča, že denne hreší.

Veď aj Ján vo svojom liste napomína: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznáme svoje hriechy, Pán je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy.“ Vo svojom liste vystihol oboje: že sa máme modliť za hriechy a keď sa modlíme, dosiahneme odpustenie. A nazýva Pána verným, lebo tým, že odpúšťa hriechy, zachováva vernosť svojmu sľubu. Lebo ten, ktorý nás učil modliť sa za viny a hriechy, prisľúbil otcovské milosrdenstvo a odpustenie.

RESPONZÓRIUM

Ž 31, 2a; 25, 18

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky. Veď ty si moja sila a moje útočište, * Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

Pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky. * Pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, sila tých, čo v teba dúfajú, bez teba ľudská slabosť nič nezmôže; vypočuj naše prosby a ustavične nám pomáhaj svojou milosťou, aby sme verne plnili tvoje prikázania, a tak sa ti páčili zmýšľaním i skutkami. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky