14. august 2024

Sv. Maximiliána Máriu Kolbeho, kňaza a mučeníka
spomienka

Maximilián Mária Kolbe sa narodil 8. januára 1894 v Poľsku. Ako mladík vstúpil do rehole konventuálnych františkánov a roku 1918 ho v Ríme vysvätili za kňaza. Zapálený synovskou oddanosťou Bohorodičke Panne Márii založil nábožné združenie, ktoré sa volalo Rytierstvo Nepoškvrnenej Márie a rozšíril ho široko-ďaleko tak vo vlasti, ako aj v iných krajinách. Odišiel ako misionár do Japonska, kde sa za pomoci a pod ochranou Nepoškvrnenej Panny usiloval šíriť kresťanskú vieru. Keď sa potom vrátil do Poľska, musel počas hroznej druhej svetovej vojny podstúpiť mnohé útrapy, až napokon v Osvienčime pri Krakove 14. augusta 1941 zavŕšil ako obeť lásky svoj život bohatý na hrdinské skutky.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Žalm 89, 2-38
Božia milosť nad domom Dávida
Z Dávidovho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. (Sk 13, 22. 23)
I

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *

po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.

Veď ty si povedal: †

„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *

Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.

„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *

svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:

Naveky zaistím tvoj rod *

a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“

Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *

a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.

Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *

Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?

Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *

je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.

Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *

Mocný si, Pane, a pravda je u teba.

Ty vládneš nad neskrotným morom *

a zmierňuješ jeho vlnobitie.

Rahaba si pošliapal ako raneného, *

svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.

Tvoje je nebo a tvoja je zem, *

svet i jeho bohatstvo si ty založil.

Sever i juh si ty utvoril, *

Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.

Mocné je tvoje rameno, *

pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.

Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *

milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.

Blažený ľud, ktorý vie jasať! *

Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;

deň čo deň sa raduje z tvojho mena *

a honosí sa tvojou spravodlivosťou.

Lebo ty si jeho sila a nádhera *

a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.

Veď náš vladár patrí Pánovi *

a náš kráľ Izraelovmu Svätému.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.

Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

II

Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †

„Bohatierovi som pomoc poskytol *

a vyvoleného z ľudu som povýšil.

Našiel som svojho služobníka Dávida, *

pomazal som ho svojím svätým olejom.

Pevne ho bude držať moja ruka *

a posilňovať moje rameno.

Nezaskočí ho nepriateľ, *

ani zlosyn ho nepokorí.

Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *

a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.

S ním bude moja vernosť a milosť *

a v mojom mene povznesie sa jeho moc.

Položím jeho ruku na more *

a na rieky jeho pravicu.

On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *

môj Boh a útočište mojej spásy.‘

A ja ho ustanovím za prvorodeného, *

za najvyššieho medzi kráľmi zeme.

Naveky mu svoju milosť zachovám *

a pevná bude moja zmluva s ním.

Jeho rod udržím naveky *

a jeho trón bude ako dni nebies.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.

Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

III

„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *

a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,

keď moje ustanovenia znesvätia *

a nezachovajú moje predpisy,

potom ich priestupok trstenicou potrescem *

a ich neprávosť korbáčom.

Ale priazeň mu neodopriem *

a neporuším svoju vernosť.

Svoju zmluvu neznesvätím *

a nezruším výroky svojich úst.

Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *

nesklamem Dávida.

Jeho rod bude trvať naveky *

a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;

a navždy bude pevný sťa luna, *

verný svedok na oblohe.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.

Výklad tvojich slov osvecuje.

Maličkým dáva chápavosť.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Micheáša

4, 1-7

Národy vystupujú na Pánov vrch

Toto hovorí Pán:

„Stane sa v ostatných dňoch:

Vrch s Pánovým domom

bude stáť pevne na temene hôr

a bude vyčnievať nad pahorky.

Budú k nemu prúdiť ľudia,

budú sa k nemu ponáhľať mnohé národy

a povedia: ‚Poďme,

vystúpme na Pánov vrch

a do domu Jakubovho Boha.

On nás poučí o svojich cestách

a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.‘

Lebo zo Siona vzíde zákon

a z Jeruzalema Pánovo slovo.

On bude rozsudzovať početné kmene

a rozhodovať o mocných národoch naďaleko;

takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice

a zo svojich kopijí kosáky.

Národ proti národu nevezme meč

a nebudú sa priúčať boju.

Každý bude sedieť pod svojím viničom

a pod svojím figovníkom

a nebude toho, kto by ho vystrašil,

lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

Lebo všetky národy budú kráčať,

každý v mene svojho boha,

ale my budeme kráčať v mene Pána, nášho Boha,

na večné veky.

‚V ten deň, hovorí Pán,

zhromaždím kuľhavú,

pozbieram tú, čo som vyhnal

a zle s ňou zaobchodil.

Z kuľhavej urobím zvyšky

a z tej, ktorá trpela, mocný národ.‘

A Pán bude nad nimi kraľovať na vrchu Sion

odteraz až naveky.“

RESPONZÓRIUM

Mich 4, 2b; Jn 4, 25

Poďme, vystúpme na Pánov vrch a do domu Jakubovho Boha. * Poučí nás o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. * Poučí nás o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Listov svätého kňaza a mučeníka Maximiliána Máriu Kolbeho

(O. Joachim Roman Bar, O.F.M. Conv., ed., Wybór Pism, Warszawa 1973, 41-42. 226)

V práci za spásu a posvätenie duší treba mať apoštolskú horlivosť

Mám veľkú radosť, milovaný brat, z horlivého nadšenia, ktoré ťa pobáda šíriť Božiu slávu. Veď v našich časoch pozorujeme, a nie bez zármutku, akúsi nákazlivú chorobu, ktorá sa volá indiferentizmus a šíri sa v rozličných podobách nielen medzi svetskými, ale aj medzi rehoľnými bratmi. Pritom Boh je hoden nekonečnej slávy. Preto je našou prvou a najdôležitejšou povinnosťou vzdávať mu, podľa našich skromných možností, tú najväčšiu slávu, aj keď mu takú, akú si od nás zasluhuje, nebudeme môcť nikdy vzdať, lebo sme iba slabučké stvorenia.

Lenže Božia sláva sa najviac odráža na spáse duší, ktoré Kristus vykúpil svojou krvou. Preto najvyššou a najdôležitejšou snahou apoštolského života musí byť pomôcť čím viacerým dušiam k spáse, ba aj k vyššiemu stupňu svätosti. V krátkosti poviem, ktorá cesta je najvhodnejšia na dosiahnutie tohto cieľa, čiže na šírenie Božej slávy a posvätenie mnohých duší. Boh, ktorý je nekonečná vedomosť a múdrosť, vie najlepšie, čo máme stále robiť, aby sa zväčšovala jeho sláva, a svoju vôľu nám väčšinou vyjavuje prostredníctvom svojich zástupcov na zemi.

A tak je to poslušnosť – a ona jediná –, ktorá nám spoľahlivo zjavuje Božiu vôľu. Pričom sa môže stať, že sa predstavený pomýli, ale nemôže sa stať, aby sme sa dostali do omylu my, ak poslúchneme. Z poslušnosti jestvuje len vtedy výnimka, keby predstavený prikazoval niečo, čo by nepochybne znamenalo porušenie Božieho zákona, aj keď v najmenšom; v tom prípade by nebol verným tlmočníkom Božej vôle.

Boh a iba on je nekonečný, najmúdrejší, najsvätejší a najláskavejší Pán, Stvoriteľ a náš Otec, počiatok a koniec, múdrosť, moc i láska; toto všetko je jedine Boh. Čokoľvek je mimo Boha, má hodnotu podľa toho, aký vzťah má k tomu, ktorý je Pôvodcom všetkého a Vykupiteľom ľudí, posledným cieľom celého stvorenia. To on nám vyjavuje svoju božskú vôľu prostredníctvom svojich zástupcov na zemi a priťahuje nás k sebe a cez nás chce pritiahnuť k sebe aj iné duše a pripútať si ich dokonalejšou láskou.

Uvedom si, brat môj, aké dôstojné je – vďaka Božiemu milosrdenstvu – naše povolanie. Veď poslušnosťou istým spôsobom prekračujeme hranice svojej malosti a prispôsobujeme sa Božej vôli, ktorá nás svojou nekonečnou múdrosťou a rozumnosťou vedie k správnemu konaniu. Ba celkom splývame s Božou vôľou, ktorej nemôže nijaká stvorená vec odporovať, a stávame sa silnejšími nad všetkých.

Toto je chodník múdrosti a rozumnosti, toto je jediná cesta, ktorou môžeme vzdať Bohu najvyššiu slávu. Keby jestvovala iná a vhodnejšia cesta, Kristus by nám ju bol určite svojím slovom a príkladom zjavil. Ale celý jeho život v Nazarete zhrňuje Sväté písmo do slov: „A bol im poslušný“ a jeho ďalší život nám načrtáva akoby v znamení poslušnosti. A často ukazuje, že zostúpil na zem preto, aby plnil Otcovu vôľu.

Preto milujme, nadovšetko milujme milovaného nebeského Otca. A znakom tejto dokonalej lásky nech je naša poslušnosť, ktorú treba prejaviť zvlášť vtedy, keď sa od nás požaduje obeta vlastnej vôle. Veď nepoznáme vznešenejšiu knihu ako ukrižovaného Ježiša Krista, aby sme mohli napredovať v Božej láske.

Toto všetko ľahšie dosiahneme skrze Nepoškvrnenú Pannu, ktorej dobrotivý Boh zveril úlohu rozdeľovať jeho milosrdenstvo. Niet nijakej pochybnosti o tom, že Máriina vôľa je pre nás vôľou samého Boha. Keď sa jej zasväcujeme, stávame sa v jej rukách nástrojmi Božieho milosrdenstva, ako je aj ona v Božích rukách. Dajme sa jej teda viesť, podajme jej ruku, buďme pod jej vedením pokojní a istí. Ona nám všetko zadováži, o všetko sa postará, ochotne pomôže v telesných i duševných potrebách, ona odstráni ťažkosti a tiesne.

RESPONZÓRIUM

Ef 5, 1-2; 6, 6b

Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás * Ako dar a obetu ľúbeznej vône.

Ako Kristovi služobníci, ktorí z tej duše plnia Božiu vôľu. * Ako dar a obetu ľúbeznej vône.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si naplnil svätého kňaza a mučeníka Maximiliána nevšednou láskou k nepoškvrnenej Panne Márii, horlivosťou pre spásu duší a láskou k blížnemu; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme na jeho príhovor neúnavne slúžili svojim bratom na tvoju slávu a mali silu stať sa podobnými tvojmu Synovi aj obetovaním svojho života. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky