2. december 2024

Pondelok, Adventné obdobie, 1. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nebeské Slovo, prúdiace

z Otca jak svetlo, Boží jas,

stáva sa telom a ide

v plnosti času spasiť nás.

Dušu nám svetlom rozjasni,

nech plameň lásky v srdci je;

správa o tvojej blízkosti

nech všetko nízke zaženie.

Keď ako sudca prídeš raz,

hlbiny srdca odhalíš:

hriešnikom tresty vymeriaš,

kráľovstvom dobrých odmeníš.

Nech srdce úzkosť nezovrie

pred večným trestom za viny,

lež odpusť nám a prijmi nás

do večnej Božej otčiny.

Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Žalm 6
Úbožiak prosí Pána o milosť
Teraz je moja duša vzrušená... Otče, zachráň ma pred touto hodinou. (Jn 12, 27)

Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *

netrestaj ma v svojom rozhorčení.

Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *

uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.

Aj dušu mám už celkom zdesenú. *

Ale ty, Pane, dokedy...?

Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *

Spas ma, veď si milosrdný.

Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *

A kto ťa môže chváliť v podsvetí?

Už ma vyčerpalo vzlykanie, †

lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *

slzami máčam svoju posteľ.

Od náreku sa mi oko zahmlilo *

a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.

Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *

lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.

Pán moju prosbu vyslyšal, *

Pán prijal moju modlitbu.

Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *

a zahanbení nech sa ihneď stratia.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný.

Ant. 2 Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Žalm 9
Vďaka za víťazstvo
Zasa príde súdiť živých i mŕtvych.
I

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom *

a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať, *

ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, *

pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, *

zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, *

ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; †

zboril si ich mestá, *

niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, *

už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet, *

podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, *

príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, *

veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán sa stal bedárovi útočišťom v súžení.

Ant. 3 V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

II

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, *

ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, *

nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, †

pozri, ako ma nepriatelia sužujú, *

vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne *

a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, †

a v tom osídle, čo nastrojili, *

chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd. *

Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, *

všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, *

ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; *

a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni; *

nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. V bránach dcéry sionskej budem hlásať tvoje skutky preslávne.

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.

A daj nám svoju spásu.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Izaiáša

1, 21-27; 2, 1-5

Súd a spása Siona. Zhromaždenie národov

Ako sa mohlo stať neviestkou

verné mesto, také rozumné?

Bývala v ňom spravodlivosť,

a teraz vrahovia.

Tvoje striebro sa obrátilo na trosku,

v tvojom víne je namiešaná voda;

tvoje kniežatá sú vierolomné, spoločníci zlodejov:

všetci majú radi úplatky a pachtia po daroch;

sirote nepomôžu k právu a žaloba vdovy k nim nedôjde.

Preto hovorí Pán, Boh zástupov,

Mocný Izraela:

„Oj, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch,

vypomstím sa na svojich nepriateľoch.

Obrátim k tebe svoju ruku,

dočista spálim tvoju trosku,

odstránim všetko tvoje olovo.

Znovu ti dám sudcov, takých, ako boli predtým,

a radcov ako za dávnych čias.

Potom sa budeš volať ‚Mesto spravodlivosti‘, ‚Verné mesto‘.

Sion bude vykúpený súdom

a tí, čo sa v ňom obrátia, spravodlivosťou.“

Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme.

Stane sa v ostatných dňoch:

Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr

a bude vyčnievať nad pahorky.

Budú k nemu prúdiť všetky národy,

prídu k nemu mnohé kmene a povedia:

„Poďme, vystúpme na Pánov vrch,

do domu Jakubovho Boha!

Nech nás poučí o svojich cestách

a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“

Lebo zo Siona vzíde zákon

a z Jeruzalema Pánovo slovo.

On bude súdiť národy

a naprávať početné kmene,

takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice

a zo svojich kopijí kosáky.

Národ proti národu nezodvihne meč

a nebudú sa priúčať boju.

Hor’ sa, dom Jakubov,

kráčajme vo svetle Pánovom!

RESPONZÓRIUM

Mich 4, 2; Jn 4, 25

Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha; * On nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Prichádza Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. * On nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z pastierskych listov svätého biskupa Karola Borromea

(Acta Ecclesiæ Mediolanensis, t. 2, Lugduni, 1683, 916-917)

Adventné obdobie

Milovaní, toto obdobie je také chýrne a slávnostné, že Duch Svätý o ňom hovorí: Čas milosti, deň spásy, pokoja a zmierenia. Je to čas, ktorý toľkými vytrvalými modlitbami a vzdychmi túžobne privolávali dávni patriarchovia a proroci, čas, ktorý spravodlivý Simeon s veľkou radosťou uvidel a Cirkev dodnes slávnostne prežíva. Preto ho aj my musíme prežívať s nábožným srdcom a neprestajne chváliť večného Otca a ďakovať mu za milosrdenstvo, ktoré nám preukázal v tomto tajomstve. Lebo on v príchode svojho Jednorodeného poslal z nesmiernej lásky k nám hriešnikom toho, ktorý nás vyslobodí spod tyranskej moci diabla, povolá do neba, uvedie do nebeských príbytkov; ukáže nám pravdu, naučí nás mravne žiť, vloží do nás semienka čností, obohatí nás pokladmi svojej milosti a napokon nás prijme za deti a dedičov večného života.

Cirkev slávi toto tajomstvo každý rok, a tak nás vedie k tomu, že si máme znova pripomínať tento veľký prejav Božej lásky k nám. A ešte nás poúča, že Kristov príchod neosožil len tým, čo žili v tom čase, ale až podnes máme všetci účasť na jeho sile, ak sme ochotní – prostredníctvom svätej viery a sviatostí – prijímať milosť, ktorú nám on zaslúžil, poslušne sa poddávať jej vplyvu a viesť mravný život.

Cirkev si praje, aby sme pochopili, že ako prišiel prvý raz na svet, tak je v ktorúkoľvek hodinu, v každom okamihu pripravený prísť k nám znova a skrze svojho Ducha bývať v našej duši s celým bohatstvom milostí, ak odstránime prekážky zo svojej strany.

Preto nás Cirkev ako láskavá matka, ktorej veľmi záleží na našej spáse, hymnami, chválospevmi a inými obradmi a podnetmi Ducha Svätého v tomto období učí, že máme s vďačným srdcom prijímať toto veľké dobrodenie, aby v nás prinieslo ovocie. A preto sa má naše srdce horlivo pripravovať na príchod Krista Pána tak, ako keby ešte len mal prísť na tento svet. Ináč nás neučili, slovami i príkladmi, ani Otcovia Starého zákona, ktorých máme nasledovať.

RESPONZÓRIUM

Porov. Joel 2, 15; Iz 62, 11; Jer 4, 5

Trúbte na Sione, zvolajte národy, zvestujte ľudu: * Hľa, prichádza Boh, náš spasiteľ.

Zvestujte a hlásajte; hovorte, kričte: * Hľa, prichádza Boh, náš spasiteľ.

MODLITBA

Modlime sa.

Pane a Bože náš, pomôž nám bedlivo očakávať príchod tvojho Syna Ježiša Krista; a keď príde a zaklope, nech nás nájde bdieť v modlitbách a jasať na jeho slávu. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky