Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Raduj sa, svätý mučeník,
zo svojej dnešnej slávnosti;
veď svojou krvou získal si
korunu večnej radosti.
Z tmy sveta teba tento deň,
keď si nad katom zvíťazil,
povzniesol k svätým výšinám,
aby si s Kristom večne žil.
Teraz sa medzi anjelmi
skvieš v rúchu bielom, plnom cti,
ktoré si ako mučeník
v kúpeli krvi očistil.
Oroduj za nás, pri nás stoj;
nech Kristus je k nám láskavý,
za hriechy nech nás netrestá,
nech naše srdcia napraví.
Láskavo príď nám na pomoc
prines nám milosť Kristovu;
nech zmysly hriechom ranené
pocítia pokoj, úľavu.
Otcovi sláva, Synovi
i Duchu Tešiteľovi
za to, že večnou slávou ťa
v nebeskom raji ozdobil. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
13, 13 – 14, 6
Jób sa dovoláva Božieho súdu
Jób odpovedal svojim priateľom:
„Mlčte už trochu, aby som aj ja mohol hovoriť,
potom nech príde na mňa čokoľvek.
Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov
a svoj život vložiť do svojich rúk?
Aj keby ma zabil, v neho budem dúfať,
ale aj tak budem obhajovať svoje cesty pred ním.
A toto bude moja záchrana:
veď bezbožný nemá prístup pred neho.
Vypočujte moju reč,
nech vám prenikne do uší moje vysvetlenie.
Pozrite, usporiadal som súd
a viem, že z neho vyjdem spravodlivý.
Kto sa chce pravotiť so mnou?
Lebo potom umĺknem a skonám.
Len dve veci mi neurob
a potom sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
Vzdiaľ svoju ruku odo mňa
a nech ma nedesí hrôza z teba.
Zavolaj ma a ja ti odpoviem,
alebo ja budem hovoriť a ty odpovieš mne.
Koľko je mojich neprávostí a hriechov?
Ukáž mi moje zločiny a priestupky!
Prečo skrývaš svoju tvár
a považuješ ma za svojho nepriateľa?
Tvrdo zachádzaš s listom, čo vietor unáša,
a prenasleduješ suché steblo.
Veď píšeš proti mne trpké rozsudky
a vyčítaš mi hriechy mojej mladosti.
Vložil si moje nohy do klady,
dávaš pozor na všetky moje chodníky
a sleduješ stopy mojich nôh.
Som ako vrece, čo sa rozpadáva,
a ako odev, ktorý žerie moľ.
Človek narodený zo ženy
žije krátko, ale nepokoja má dosýta.
Vypučí ako kvet a uschne,
uteká ako tieň a nezastane.
A ešte uznáš za hodné otvoriť na takéhoto svoje oči
a predviesť ho na súd so sebou?
Kto môže z nečistého urobiť čistého?
Veru nik!
Ak sú určené dni človeka
a počet jeho mesiacov je u teba,
ak má vytýčené hranice, ktoré neprekročí,
odvráť od neho svoj pohľad, aby si oddýchol,
kým si neodslúži svoje dni ako nádenník.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 13, 20. 21; porov. Jer 10, 24
Nezakrývaj ma, Pane, pred svojou tvárou; vzdiaľ svoju ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.
Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma nedesí hrôza z teba.
DRUHÉ ČÍTANIE
Zo Zápisov o mučeníctve svätého Justína a jeho spoločníkov
(Cap. 1-5: cf. PG 6, 1566-1571)
Prilipol som k pravému kresťanskému učeniu
Svätých chytili a priviedli k rímskemu prefektovi, ktorý sa volal Rustikus. Keď ich postavili pred súdnu stolicu, prefekt Rustikus povedal Justínovi: „Predovšetkým vyznaj vieru v bohov a podriaď sa cisárom!“ Justín odpovedal: „Nik nás nemá právo žalovať alebo väzniť za to, že poslúchame príkazy nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“
Rustikus sa opýtal: „Aké učenie vyznávaš?“ Justín odpovedal: „Usiloval som sa preskúmať všetky náuky, ale prilipol som k pravému, kresťanskému učeniu, aj keď ho neprijímajú tí, čo sú v zajatí omylov.“
Prefekt Rustikus vravel: „A ty prijímaš toto učenie, ty nešťastník?!“ Justín odvetil: „Áno, a nasledujem ho s pravou vierou.“
Prefekt Rustikus sa opýtal: „Aká je to viera?“ Justín odpovedal: „Že uctievame kresťanského Boha a sme presvedčení, že on jediný je od počiatku ako stvoriteľ a pôvodca celého stvorenia, sveta viditeľného i neviditeľného. A ctíme si aj Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorého predpovedali proroci, že príde ako hlásateľ spásy ľudského pokolenia a učiteľ vynikajúcich učeníkov. Lenže ja som iba človek a uvedomujem si, že toho môžem len veľmi málo povedať vzhľadom na jeho nekonečné božstvo. Ale spolieham sa na istú prorockú silu, lebo ten, o ktorom som práve povedal, že je Boží Syn, bol predpovedaný. A viem, že proroci z nebeského vnuknutia predpovedali jeho príchod k ľuďom.“
Rustikus sa spýtal: „Teda si kresťan?“ Justín odpovedal: „Áno, som kresťan.“
Prefekt povedal Justínovi: „Počuj ty, čo hovoríš, že si učený, a myslíš si, že poznáš pravé učenie: Si si istý, že vystúpiš do neba, keď ťa dám zbičovať a sťať?“ Justín vravel: „Dúfam, že budem bývať v jeho dome, ak toto podstúpim. Lebo viem, že všetci, čo budú správne žiť, dostanú Božiu milosť až do skončenia sveta.“
Prefekt Rustikus pokračoval: „Tak ty si teda myslíš, že vystúpiš do neba a dostaneš nejakú náležitú odmenu?“ Justín povedal: „Nemyslím si, ale spoľahlivo to viem a som si celkom istý.“
Prefekt Rustikus povedal: „A teraz poďme k veci, lebo je naliehavá a súri. Dohodnite sa a spoločne obetujte bohom!“ Justín odvetil: „Nik rozumný neklesne z nábožnosti do bezbožnosti.“
Prefekt Rustikus vyhlásil: „Ak nevykonáte, čo vám prikazujem, dám vás nemilosrdne mučiť.“ Justín vravel: „Máme sľúbené, že keď budeme trpieť pre nášho Pána Ježiša Krista, budeme spasení. Lebo toto nám zaistí spásu a dôveru pred hroznejším súdom, pred všeobecným súdom nášho Pána a Spasiteľa.“
Takisto hovorili aj ostatní mučeníci: „Rob, čo chceš; my sme kresťania a modlám neobetujeme.“
Prefekt Rustikus vyniesol rozsudok: „Tých, ktorí nechceli obetovať bohom a splniť cisárov rozkaz, treba zbičovať a odviesť na popravu podľa predpisov zákona.“ Svätí mučeníci oslavovali Boha, vyšli na zvyčajné miesto, kde im sťali hlavu, a vyznaním Spasiteľa zavŕšili mučeníctvo.
RESPONZÓRIUM
Porov. Sk 20, 21. 24; Rim 1, 16
Dosvedčil som vieru v nášho Pána Ježiša Krista a ničoho sa nebojím. * Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi. * Ani svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si svätého mučeníka Justína obdivuhodne priviedol k jedinečnému poznaniu Ježiša Krista skrze kríž, ktorý je pre múdrych bláznovstvom; na jeho orodovanie dopraj, aby sme odmietali bludné náuky a upevňovali sa vo viere. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky