Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
osudy ľudu.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.
Čuj, Bože, moju modlitbu †
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *
pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *
zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.
Lebo ma zavaľujú bezprávím *
a zúrivo do mňa dorážajú.
Srdce sa vo mne chveje *
a padá na mňa hrôza predsmrtná.
Úzkosť a triaška idú na mňa *
a zmocňuje sa ma des.
A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
Aby som mohol utiecť do diaľav *
a pobudnúť v samote?
Vyčkávam, kto by ma zachránil *
pred búrkou a víchricou.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.
Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.
Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *
bo v meste vidím násilie a hádky.
Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †
v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.
Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *
azda by som sa pred ním skryl.
Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.
S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *
v sprievode sme kráčali Božím domom.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.
Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
Ja však budem volať k Bohu *
a Pán ma zachráni.
Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať *
a vypočuje môj hlas.
Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, *
lebo ich je mnoho proti mne.
Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, *
on, ktorý je spred vekov.
Lebo oni sa nezmenia *
a Boha sa neboja.
Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *
a porušuje zmluvu.
Jeho slová sú hladšie ako maslo, *
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej, *
ale sú to vytasené meče.
Zlož svoju starosť na Pána †
a on ťa zachová; *
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.
Ty ich však, Bože, zhodíš *
do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *
ale ja dúfam v teba, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.
Syn môj, pozoruj moju múdrosť.
Nakloň svoj sluch k mojej náuke.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Daniela
10, 1-21
Videnie človeka a zjavenie anjela
V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo Danielovi, prímenom Baltazárovi, zjavené slovo. Pravdivé slovo a veľké trápenie. I porozumel slovu a porozumenie dostal vo videní. V tých dňoch som ja, Daniel, žialil tri týždne; nejedol som chutný chlieb, mäso a víno nevošli do mojich úst, ani olejom som sa nenatrel, kým neprešli tri týždne.
Ale v dvadsiaty štvrtý deň prvého mesiaca som bol pri veľkej rieke Tigris. I zdvihol som oči a videl som akéhosi muža. Bol oblečený do ľanového odevu a bedrá mal prepásané rýdzim zlatom. Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár ako jasný blesk, jeho oči ako ohnivá fakľa, jeho ramená a čo je dolu až po nohy ako jasná vyleštená meď a zvuk jeho slov ako hluk zástupov. No iba ja, Daniel, som videl videnie. Muži, čo boli so mnou, nijaké videnie nevideli, len na nich doľahla veľmi veľká hrôza a utiekli sa schovať. Zostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Ale ani vo mne nezostalo sily a zmenil sa aj môj výzor až na nepoznanie; a nemal som nijakú silu. Tu som počul zvuk jeho slov. A keď som počul zvuk jeho slov, padol som vystrašený na tvár a tvár sa mi dotýkala zeme.
Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane mojich rúk. I povedal mi: „Daniel, obľúbený muž, pochop slová, ktoré ti ja hovorím, a stoj na svojom mieste. Teraz som totiž poslaný k tebe.“ Ako mi povedal tieto slová, s chvením som sa postavil. A riekol mi: „Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si sa rozhodol chápať a ponižovať sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová. A ja som prišiel kvôli tvojim slovám. Ale knieža perzského kráľovstva mi odporovalo dvadsaťjeden dní a kým mi Michal, jedno z popredných kniežat, neprišiel na pomoc, zostal som tam pri perzskom kráľovi. No prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo príde na tvoj ľud v posledných dňoch, lebo ešte je videnie o tých dňoch.“ Keď mi hovoril takéto slová, sklonil som tvár k zemi a mlčal som. A tu sa ktosi podobný synom človeka dotkol mojich perí. I otvoril som ústa a povedal som tomu, čo stál oproti mne: „Môj pane, pri videní prišli na mňa úzkosti a nezostala vo mne nijaká sila. Ako by mohol služobník môjho pána hovoriť s týmto mojím pánom? Nezostala vo mne nijaká sila, ani môj dych nezostal vo mne.“ Vtedy sa ma znova dotkol ten, čo vyzeral ako človek, a posilňoval ma. Povedal: „Neboj sa, obľúbený muž! Pokoj s tebou. Buď statočný a udatný.“ A kým so mnou hovoril, zosilnel som a povedal som: „Hovor, môj pane, lebo si ma posilnil.“
I povedal: „Vieš, prečo som prišiel k tebe? Teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Keď budem ja odchádzať, príde grécke knieža. Ale oznámim ti, čo je zaznačené v písme pravdy. A nemám proti nim nijakého pomocníka okrem vášho kniežaťa Michala.“
RESPONZÓRIUM
Dan 10, 12. 19a. 21a
Od prvého dňa, keď si sa rozhodol chápať a ponižovať sa pred svojím Bohom, * Sú vyslyšané tvoje slová.
Neboj sa, Daniel, oznámim ti, čo je zaznačené v písme pravdy. * Sú vyslyšané tvoje slová.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Komentára svätého biskupa Alberta Veľkého k Lukášovmu evanjeliu
(22, 19; Opera omnia, Parisiis 1890-1899, 23, 672-674)
Pastier a učiteľ na budovanie Kristovho tela
„Toto robte na moju pamiatku.“ Treba si tu všimnúť dve veci. Prvou je príkaz sláviť túto sviatosť, ktorý vyjadruje slovami: „Toto robte.“ Druhou je, že tu ide o pamiatku Pána, ktorý ide za nás na smrť.
Teda hovorí: „Toto robte.“ Veď nemožno prikázať nič užitočnejšie; nič lahodnejšie, nič hojivejšie, nič milšie, nič podobnejšie večnému životu nemohol prikázať. A teraz si to jednotlivo rozoberieme.
Eucharistia je užitočná na odpustenie hriechov a najužitočnejšia v živote na dosiahnutie plnej milosti. „On, totiž Otec duchov, karhá nás kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.“ Ale účasť na jeho svätosti je v účasti na jeho obete, čiže keď sa vo sviatosti obetoval za nás Otcovi, obetoval sa aj nám na úžitok. „Pre nich sa ja sám posväcujem.“ „Kristus, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.“
Ani nemôžeme robiť nič lahodnejšie. Veď čo je lahodnejšie ako to, v čom nám Boh ukazuje celú svoju lahodnosť? „Z neba si im dal hotový chlieb bez práce, ktorý mal v sebe všetku slasť a uspokojil každú chuť. Lebo tvoj dar vyjadroval tvoju nežnú lásku k deťom; prispôsoboval sa chuti každého a premieňal sa na to, čo kto chcel.“
Ani nemohol prikázať nič hojivejšie. Veď táto sviatosť je ovocím Stromu života a keď ho niekto prijíma s nábožnou a úprimnou vierou, neokúsi smrť naveky. „Je stromom života pre tých, čo po nej siahnu, a blahoslavený je ten, kto sa jej drží.“ „Ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“
Nemohol prikázať nič milšie, lebo táto sviatosť spôsobuje lásku a jednotu. Veď najväčším prejavom lásky je dať seba samého za pokrm. „Či nepovedali ľudia z môjho stanu: Kto nám dá z jeho mäsa, aby sme sa nasýtili?“ Ako keby povedal: Tak som ich miloval a oni mňa, že som túžil byť v ich vnútri, a oni mňa tak prijať, aby sa vtelili do mňa a stali sa mojimi údmi. Lebo vnútornejšie a prirodzenejšie sa ani nemohli spojiť so mnou a ja s nimi.
A ani nemohol prikázať nič podobnejšie večnému životu. Lebo trvanie večného života spočíva v tom, že Boh vo svojej dobrote vlieva seba samého do tých, čo žijú v blaženosti.
RESPONZÓRIUM
Lk 22, 29. 30a; Jn 15, 16a
Ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, * Aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve.
Ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie. * Aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, svätého biskupa Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v šľapajach tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky