Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Panenská Matka, dcérou si
blaženou Syna milého,
skromná vždy, no si vzácnejšia
nad tvory sveta celého.
Odveký náš vzor, poňatý
v tvorivom Božom zámere,
ozdoba sveta najkrajšia,
skveješ sa celá v nádhere.
Tak šľachtíš ľudskú prírodu,
že sám jej Tvorca vznešený
sa do nej včlenil skrz teba
k úžasu všetkých stvorení.
A v tvojom lone panenskom
oheň sa Božej lásky vzňal
a v jeho teple materskom
zem rajské kvety vyháňa.
Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa za Matku Cirkvi nám
do daru všetkým oddali. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Náš Boh prichádza a už nemlčí.
Ant. 2 Obetuj Bohu obetu chvály.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Obetuj Bohu obetu chvály.
Ant. 3 Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosrdenstvo chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počúvaj, ľud môj, chcem hovoriť.
Ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Kazateľ
2, 1-3. 12-26
Márnosť rozkoší a ľudskej múdrosti
Povedal som si v srdci: „Poď, budem ťa skúšať radosťou: Užívaj dobrá!“ Ale aj to je márnosť. O smiechu som povedal: „Šialenstvo“
a o radosti: „Čo osoží?“
Rozhodol som sa v srdci, že svojmu telu doprajem vína, a hoci moje srdce tiahlo k múdrosti, objal som hlúposť, dokiaľ neuvidím, čo je osožné pre synov človeka, čo majú robiť pod slnkom tých niekoľko dní svojho života.
Obrátil som sa, aby som uvidel múdrosť i nerozumnosť a hlúposť: „Čo urobí človek, čo príde po kráľovi? To, čo už robili predtým.“ A videl som, že múdrosť predstihuje hlúposť v takej miere, v akej svetlo predstihuje tmu.
„Múdry má oči na hlave,
hlupák chodí vo tme.“
A zvedel som, že obaja
rovnako zaniknú.
A povedal som si v srdci: „Ak ma stihne taký istý koniec ako hlupáka, čo budem mať z toho, že som sa usiloval o väčšiu múdrosť?“ Ako som v duchu uvažoval, zbadal som, že aj to je márnosť. Veď na múdreho neostane trvalá pamiatka podobne ako ani na hlupáka. A budúce časy všetko rovnako zahalia do zabudnutia. Učený umiera podobne ako neučený.
A preto sa mi spriečil môj život, lebo mi je zle z toho, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a trápenie ducha. Znenávidel som všetku svoju lopotu, v ktorej som sa umáral pod slnkom, a musím ju zanechať človekovi, čo bude po mne. A kto vie, či bude múdry alebo hlupák? A bude pánom mojich námah, pri ktorých som sa napotil a nastaral pod slnkom. Aj to je márnosť. Preto som sa s rozhorčeným srdcom odvrátil od každej námahy, ktorou som sa ustával pod slnkom. Lebo niekto sa múdro, zručne a usilovne namáha a svoj podiel dá človekovi, ktorý nepracoval. A to je teda márnosť a veľké zlo.
Veď čo bude mať človek zo všetkej svojej námahy a trápenia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? Všetky jeho dni sú bolesťou a jeho zamestnanie trápením; jeho srdce si ani v noci neodpočinie. A to je tiež márnosť. Nič nie je pre človeka lepšie ako jesť a piť a ponúknuť svojej duši dobrá svojich prác. Zbadal som, že aj to je z Božej ruky. Lebo kto môže jesť a užívať bez Boha?
Veď on človekovi, ktorý je dobrý v jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však dal trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. Ale aj to je márnosť a trápenie ducha.
RESPONZÓRIUM
Kaz 2, 26; 1 Tim 6, 10
Boh človekovi, ktorý je dobrý v jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však dal trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. * A to je márnosť a trápenie ducha.
Koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili a spôsobili si mnoho bolestí. * A to je márnosť a trápenie ducha.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z príhovoru svätého pápeža Pavla Šiesteho na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu
(21 novembris 1964: AAS 56 [1964], 1015-1016)
Mária, Matka Cirkvi
Keď uvažujeme nad úzkou spätosťou medzi Máriou a Cirkvou, na slávu Panne Márii a na našu útechu vyhlasujeme Preblahoslavenú Pannu Máriu za Matku Cirkvi, teda celého Božieho ľudu, tak veriacich, ako aj pastierov, ktorí ju nazývajú najdrahšou Matkou. A žiadame, aby si celý kresťanský ľud Matku Božiu týmto nežným titulom odteraz ešte väčšmi uctieval a ju vzýval.
Ctihodní bratia, tento titul nie je nový v kresťanskej zbožnosti; práve týmto titulom, pred všetkými inými, veriaci ľudia a Cirkev oslovujú Pannu Máriu. Skutočne je súčasťou úprimného jadra oddanosti Márii, nachádzajúc jeho odôvodnenie v pravej úctyhodnosti Matky Vteleného Slova.
A v skutočnosti je to práve Božie Materstvo, ktoré je základom pre jej osobitný vzťah s Kristom a pre jej prítomnosť v ekonómii spásy, dosiahnutej Ježišom Kristom. Preto tiež utvára základné opodstatnenie vzťahu medzi Pannou Máriou a Cirkvou, keďže je matkou toho, ktorý sa práve od okamihu svojho Vtelenia v jej panenskom lone stal hlavou svojho mystického tela, ktorým je Cirkev. Takže Panna Mária, ako Kristova Matka, je tiež matkou všetkých veriacich a všetkých pastierov.
A preto my, s dušou plnou dôvery a synovskej lásky, dvíhame k nej náš pohľad napriek našej nehodnosti a slabosti. Ona, ktorá nám dala v Ježišovi prameň milosti, nesklame v svojej starostlivosti o Cirkev, ktorá teraz prekvitá nesmiernou hojnosťou darov Ducha Svätého a dáva sa s novou horlivosťou do plnenia svojho spásonosného poslania.
A naša dôvera je ešte silnejšia a plne opodstatnená, ak uznávame veľmi dôverné spojenie medzi touto našou nebeskou Matkou a ľudstvom. Aj keď je Bohom ozdobená bohatstvom obdivuhodných výsad, ktoré ju robia hodnou Matky Vteleného Slova, predsa je k nám veľmi blízko. Dcéra Adama, ako my sami, a preto naša sestra pre putá prirodzenosti. Ona je jednako len stvorenie, avšak uchránená od prvotného hriechu, vzhľadom k zásluhám Vykupiteľa. Ona vlastní okrem získaných privilégií osobitnú čnosť úplnej a príkladnej viery, a tak je hodná nadšenej chvály: „Blahoslavená si, lebo si uverila.“
Vo svojom pozemskom živote uskutočnila dokonalý obraz Kristovho učeníka, odzrkadľovala všetky čnosti, a stelesňovala evanjeliové blahoslavenstvá vyhlásené Kristom. Preto v nej celá Cirkev, v jej jedinečnej rozmanitosti života a účinkovania, nachádza najautentickejší model dokonalej podoby Krista.
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 1, 35
Duch Svätý zostúpil na Máriu * A moc Najvyššieho ju zatienila.
Znova ju, spoločníčku utrpenia svojho Syna, naplnil svojimi darmi ako Matku vykúpených. * A moc Najvyššieho ju zatienila.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Otec milosrdenstva, tvoj jednorodený Syn, pribitý na kríži, dal nám všetkým za matku preblahoslavenú Pannu Máriu; daj, prosíme, aby tvoja Cirkev s jej láskavou pomocou zo dňa na deň rástla, tešila sa zo svätosti svojich detí a pritiahla do svojho náručia všetky národy sveta. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky