2. júl 2024

Návšteva prebl. Panny Márie
sviatok

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Vznešená svätá Pani, príď,

Mária, príď nás navštíviť

ty, čo si domu príbuznej

priniesla správy radostné.

Príď, pomocnica kresťanov,

buď nám vždy istou ochranou,

navštív ľud, deti veriace,

a odvráť tresty hroziace.

Príď, hviezda morská, svetlo, jas,

vlej pokoj do sŕdc všetkých nás,

naprav to, čo je skrivené,

a pomôž nám žiť nevinne.

Prosíme, príď a navštív nás,

podopri naše kroky včas,

vypros nám sväté vnuknutie,

nech duch náš pevne v Bohu tkvie.

Príď s berlou, dcéra kráľovská,

vytrhni duše z otroctva,

k jednote viery priveď ľud

a znič vo svete každý blud.

Príď, Panna, aj Syn útechy,

chceme vás chváliť naveky

i Otca, Ducha Svätého,

veď Boh chce spasiť každého. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.

Žalm 24
Pán prichádza do chrámu
Kristovi sa otvorili nebeské brány a bol vzatý do neba. (Sv. Irenej)

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, *

okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.

Veď on sám položil jeho základy na moriach *

a upevnil ho na vodách.

Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, *

kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?

Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, †

čo nedvíha svoju dušu k márnosti *

a neprisahá falošne.

Taký dostane požehnanie od Pána *

a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.

To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, *

čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice, †

a vyvýšte sa, brány prastaré, *

lebo má vstúpiť kráľ slávy.

Kto je ten kráľ slávy? *

Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Mária dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.

Ant. 2 Posvätil svoj stánok Najvyšší.

Žalm 46
Boh – útočište a sila
Dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1, 23)

Boh je naše útočište a sila *

aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem *

a vrchy na dno morské padali.

Nech hučia vody mora a nech sa vzdúvajú *

a vrchy nech sa trasú pod jeho náporom.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, *

posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; *

už od úsvitu mu Boh pomáha.

Národy sa búria, klátia sa kráľovstvá; *

tu zaznie jeho hlas a zem sa roztápa.

S nami je Pán zástupov, *

naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, *

aké úžasné veci vykonal na zemi.

Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny, †

láme luky a drúzga oštepy *

a štíty v ohni spaľuje.

Prestaňte už a uznajte, že ja som Boh, *

vyvýšený nad národy, vyvýšený nad zem.

S nami je Pán zástupov, *

naším útočišťom je Boh Jakubov.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Posvätil svoj stánok Najvyšší.

Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o tebe, Panna Mária.

Žalm 87
Jeruzalem, matka všetkých národov
Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. (Gal 4, 26)

Základy má na posvätných vrchoch; †

brány Siona miluje Pán *

nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, *

mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; †

Filištínci, Týrčania a Etiópčania: *

tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil *

a sám Najvyšší mu dal pevné základy.“

Pán zaznačí do knihy národov: *

„Títo sa tam zrodili.“

A spievajú ako pri tanci: *

„V tebe sú všetky moje pramene.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Slávne veci sa hovoria o tebe, Panna Mária.

Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci

A premýšľala o nich.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Piesne piesní

2, 8-14; 8, 6-7

Príchod milého

Hlas môjho milého!

Hľa, on prichádza,

po horách skáče,

po vŕškoch hupká.

Milý môj je sťa srna,

ako jeleníča.

Hľa, veď už stojí

pred naším múrom;

oblôčkom hľadí,

cez mriežku sa díva.

Môj milý mi hovorí:

„Hor’ sa, priateľka moja,

holubica moja, krásava moja, a poď!

Veď už je po zime,

dážď prestal, pominul.

Na zemi sa zjavili kvety,

prišiel čas veselého spevu,

hrkútanie hrdličky počuť

v našom kraji,

figovník vydáva svoje plody,

vinič roznáša vôňu v rozkvete.

Nuž, hor’ sa, priateľka moja,

krásava moja, a poď!

Holubica moja v rozsadlinách skál,

v úkryte na bralách!

Daj zrieť mi svoju tvár,

daj počuť mi svoj hlas;

veď sladký je tvoj hlas

a prekrásna je tvoja tvár.“

Pritisni si ma na srdce sťa prsteň,

ako pečať na svoje rameno,

lebo láska je mocná ako smrť

a vášeň tvrdá ako podsvetie.

Jej páľa – to ohňa plápoly

a božské plamene.

Ani veľké vody lásku neuhasia

a rieky ju neodplavia.

A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v dome,

len by sa opovrhlo ním.

RESPONZÓRIUM

Lk 1, 41b-43. 44

Alžbetu naplnil Duch Svätý a zvolala veľkým hlasom: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. * Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Lib. 1, 4: CCL 122, 25-26. 30)

Panna Mária velebí Pána, ktorý v nej pôsobí

„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“ Týmito slovami iste najprv vyznáva, aké dary dostala osobitne ona a potom vypočítava všeobecné Božie dobrodenia, ktoré Boh nikdy neprestáva preukazovať ľudskému pokoleniu.

Pána velebí duša toho, kto všetky hnutia svojho vnútorného človeka dáva do služby Bohu na jeho chválu, kto zachovávaním Božích prikázaní dokazuje, že má ustavične na zreteli jeho moc a velebu.

V Bohu, v svojom spasiteľovi, jasá duch toho, koho teší už aj spomienka na svojho Stvoriteľa, od ktorého očakáva večnú spásu.

A hoci tieto slová môže pravdivo povedať každý dokonalý človek, bolo veľmi správne, že prvá ich vyslovila blahoslavená Bohorodička, veď ona výsadou jedinečnej zásluhy horela duchovnou láskou k tomu, z ktorého telesného počatia sa radovala.

Ona mohla právom viac ako ostatní svätí jasať radosťou v Ježišovi, svojom Spasiteľovi. Veď vedela, že ten, ktorého poznala ako večného pôvodcu spásy, narodí sa v čase z jej tela, lebo to naozaj bude v jednej a tej istej osobe aj jej Syn, aj Pán.

„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“ Nič teda nepripisuje svojim zásluhám. Celú svoju veľkosť označuje za dar toho, ktorý je bytostne mocný a veľký a svojich verných malých a slabých robí silnými a veľkými.

Správne však dodala: „A sväté je jeho meno,“ aby pripomenula tým, čo ju počúvali, ba aby poučila všetkých, ku ktorým sa dostanú jej slová, ako ochotne majú uveriť a vzývať jeho meno, lebo aj oni môžu mať účasť na večnej svätosti a pravej spáse podľa prorokových slov: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ To je to meno, o ktorom hovorí vyššie: „A môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“

A tak sa v svätej Cirkvi vžil veľmi dobrý a spasiteľný zvyk, že všetci každý deň pri večerných chválach spievajú popri psalmódii jej chválospev, lebo takáto častá pripomienka Pánovho vtelenia roznecuje vo veriacich srdciach plameň nábožnosti a častejšie uvažovanie o príklade jeho matky upevňuje ich v čnosti. A vhodne sa to deje večer, aby sa naša myseľ, unavená po dni a zaujatá všelijakými myšlienkami, pred odpočinkom vnútorne sústredila.

RESPONZÓRIUM

Porov. Lk 1, 45-46; Ž 66, 16

Blahoslavená si, lebo si uverila, že sa v tebe splní, čo ti povedal Pán. Mária hovorila: * Velebí moja duša Pána.

Poďte sem a počúvajte, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Boh. * Velebí moja duša Pána.

HYMNUS TE DEUM

Teba, Bože, chválime, *

teba, Pane, velebíme,

Teba, večný Otče, *

uctieva celá zem.

Tebe všetci anjeli, *

tebe nebesia i všetky mocnosti,

tebe cherubíni a serafíni *

bez prestania prespevujú:

Svätý, * svätý, * svätý *

Pán, Boh zástupov.

Plné sú nebo i zem *

tvojej veleby a slávy.

Teba oslavuje *

slávny zbor apoštolov;

teba velebí *

veľký počet prorokov;

teba chváli *

vznešený zástup mučeníkov;

teba oslavuje *

svätá Cirkev po celej zemi,

teba, Otče, *

nesmierne velebného,

i tvojho milovaného, *

pravého a jediného Syna,

aj Ducha Svätého, *

Tešiteľa nášho.

Kriste, *

ty si kráľ slávy.

Ty si Otcov Syn *

od večnosti.

Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *

stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.

Ty si zvíťazil nad smrťou *

a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.

Ty sedíš po pravici Boha *

v sláve svojho Otca.

Veríme, *

že ako sudca ešte raz prídeš.

Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *

ktorých si vykúpil predrahou krvou.

Pripočítaj nás k svojim svätým *

vo večnej sláve.

Táto posledná časť sa môže vynechať.

Zachráň, Pane, svoj ľud *

a žehnaj svojich dedičov.

A spravuj ich *

a vyvýš ich až naveky.

Po všetky dni *

dobrorečíme tebe.

A chválime tvoje meno naveky, *

až na veky večné.

Vo svojej láskavosti, Pane, *

chráň nás v tento deň pred hriechom.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, *

zmiluj sa nad nami.

Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *

ako dúfame v teba.

V teba, Pane, som dúfal, *

nebudem zahanbený naveky.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, keď preblahoslavená Panna Mária nosila pod srdcom tvojho Syna, vnukol si jej, aby navštívila Alžbetu; daj, prosíme, aby sme ochotne nasledovali vnuknutia Ducha Svätého a spolu s Pannou Máriou ťa vždy mohli velebiť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky