Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Ty, čo tak pevne riadiš svet,
v troch osobách Boh jediný,
prijmi náš vďačný chválospev
pri svite rannej hodiny!
Prebrali sme sa zo spánku,
kým zem si drieme v pokoji,
a prosíme ťa o balzam,
ktorý nám rany vyhojí.
Ak podvodný a temný duch
zviedol nás čarmi klamania,
nech lúče tvojej veleby
z nás temnôt stopu odstránia.
Nech našu myseľ i náš cit
vždy tvoje svetlo preniká,
by sme sa v dennom konaní
nešmykli z tvojho chodníka.
Láskavý Otče, pomôž nám
za tvojím Synom k výšinám,
kde s Duchom, darcom potechy,
nad všetkým vládneš naveky. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Zostávaj, Kriste, v srdciach nám,
nebeská láska spasených,
a do našich sŕdc vylievaj
vrúcnosť sĺz, plaču zbožný vzdych.
S hlbokou vierou pred tebou,
Ježišu Kriste, stojíme,
odpusť nám všetky prečiny,
s dôverou vrúcne prosíme.
Znamením kríža svätého
i svojím telom presvätým
chráň ľudí sveta celého
predrahou krvou spasených.
Kriste, kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás,
teraz i večne, v každý čas. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Zachráň ma, Bože, *
lebo voda mi vystúpila až po krk.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, *
dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. *
Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Viac než mám vlasov na hlave, *
je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.
Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; *
musel som vrátiť, čo som neulúpil.
Bože, ty poznáš moju pochabosť *
a moje poklesky nie sú ti skryté.
Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, *
Pane, Bože zástupov.
Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, *
čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
Pre teba znášam potupu *
a hanba mi pokrýva tvár.
Svojim bratom som sa stal cudzincom *
a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, *
padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
V pôstoch som si dušu vyplakal, *
no aj to mi bolo na potupu.
I vrecovinu som si obliekol *
a príslovečným som sa stal.
Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, *
a pri víne pospevujú o mne pijani.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ustatý som od volania; unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
Ant. 2 Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe *
v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, *
pre svoju vernosť mi pomôž.
Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, †
a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov *
i z hlbokých vôd.
Nech ma nezatopí príval vôd, †
nech ma nepohltí hlbina *
a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; *
pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
Neodvracaj tvár od svojho služobníka, *
veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
Príď ku mne a zachráň ma, *
so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
Ty poznáš moju potupu, *
moju hanbu i moje zneuctenie.
Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú. *
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som.
Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; *
čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče *
a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Do jedla mi dali žlče a keď som bol smädný, napojili ma octom.
Ant. 3 Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Som úbožiak, plný bolesti; *
tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť *
a velebiť ho chválospevmi.
A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, *
ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; *
hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných *
a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
Nech ho chvália nebesia i zem, *
moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
Lebo Boh zachráni Sion †
a vybuduje mestá Júdove; *
usadia sa tam a budú ich majetkom.
A zdedia ho potomci jeho služobníkov *
a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Pán nás poučí o svojich cestách.
A my budeme kráčať po jeho chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhej knihy Machabejcov
12, 32-46
Obeta za zomrelých
Po sviatkoch, ktoré sa nazývajú Turíce, vytiahli proti Gorgiášovi, správcovi Idumey. A vyrazil s troma tisícami pešiakov a so štyristo jazdcami. Keď sa s nimi zrazil, padlo aj niekoľko Židov. Ale istý Dozitej, odvážny jazdec z Bakenorových ľudí, chytil Gorgiáša za plášť a pevne ho držal, lebo ho chcel zajať živého. Ale vrhol sa naň akýsi trácky jazdec, odťal mu ruku a Gorgiáš ušiel do Marisy. Ezdrinovi ľudia však dlho bojovali a boli vyčerpaní. Tu Júda vzýval Pána, aby ukázal, že on je pomocník a vodca boja. V reči otcov začal nahlas spievať hymny, nečakane sa vrhol na Gorgiášových bojovníkov a donútil ich na útek.
Júda zhromaždil vojsko a prišiel do mesta Odollam. Pretože nadchádzal siedmy deň, na tom istom mieste sa očistili podľa obyčaje a slávili sobotu. Na druhý deň šli Júdovi ľudia, lebo už bol najvyšší čas, pozbierať telá padlých a pochovať ich k rodičom v otcovských hroboch. Pod odevom všetkých zabitých však našli predmety zasvätené modlám z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo teda jasné, že pre toto padli.
A tak všetci velebili Pána, spravodlivého sudcu, ktorý odhaľuje skryté veci, a potom sa modlili a prosili, aby sa úplne zabudlo na spáchaný hriech. A udatný Júda povzbudzoval ľud, aby sa chránili hriechu, keďže na vlastné oči videli, čo sa stalo pre hriech tých, ktorí padli. Potom urobil po mužoch zbierku a poslal do Jeruzalema okolo dvetisíc drachiem striebra, aby priniesli obetu za hriechy, lebo veľmi dobre a šľachetne zmýšľal o zmŕtvychvstaní. Veď keby nebol dúfal, že tí, čo padli, vstanú z mŕtvych, bolo by bývalo zbytočné a márne modliť sa za mŕtvych. A okrem toho bol presvedčený, že tí, čo nábožne zomreli, majú uložený vynikajúci dar milosti: svätá a nábožná myšlienka. Preto vykonal zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechu.
RESPONZÓRIUM
Porov. 2 Mach 12, 45. 46
Tí, čo nábožne zomreli, * Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.
Svätá a spasiteľná je myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechov. * Budú mať uloženú vynikajúcu milosť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského
(Or. 7, in laudem Caesarii fratris, 23-24: PG 35, 786-787)
Svätá je myšlienka modliť sa za mŕtvych
„Čože je človek, že naň pamätáš?“ Aké to nové tajomstvo okolo mňa?! Som malý, a pritom veľký, nízky, a vznešený, smrteľný, a nesmrteľný, pozemský, a nebeský. Mám byť s Kristom pochovaný a s Kristom vstať z mŕtvych, mám byť Kristovým spoludedičom, stať sa Božím synom, a tak samým Bohom.
Toto nám naznačuje ono veľké tajomstvo. Toto je pre nás Boh, ktorý kvôli nám prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa chudobným, aby pozdvihol padnuté telo, obrazu priniesol neporušenosť a obnovil človeka, aby sme sa všetci stali jedno v Kristovi, ktorý sa v nás všetkých stal dokonale všetkým, čím je, aby sme už neboli „muž a žena, barbar a Skýt, otrok a slobodný“, čo sú znaky a rozdiely tela, lež nosme v sebe iba známku Boha, ktorým a pre ktorého sme boli stvorení, nech nás iba on formuje a stvárňuje, aby sme sa iba z neho poznali.
A kiežby sme aj boli tým, v čo podľa veľkej dobroty štedrého Boha dúfame. On málo žiada a veľmi veľa dáva teraz i v budúcom veku tým, ktorí ho s úprimnou vrúcnosťou ducha milujú; nám, ktorí pre svoju lásku k nemu a nádej v neho „všetko znášame a všetko vydržíme“, za všetko vzdávame vďaky (a slovo vie, že práve toto je veľmi častá zbraň spásy) a odporúčame mu svoju dušu i duše tých, ktorí akoby boli pripravenejší a prv prešli spoločnou cestou do domova.
Pán a Pôvodca všetkého a najmä tohto stvorenia! Bože, Otec a vodca svojich ľudí! Vládca nad životom a smrťou! Strážca a dobrodinec našich duší! Ty, ktorý všetko tvoríš a v pravý čas umným Slovom premieňaš, ako sám uznáš vo svojej múdrosti a tajomnom riadení za dobré, prijmi teraz, prosím, Cézara, ktorý ako prvý z nás odišiel.
A v príhodnom čase prijmi aj nás. Dovtedy riaď náš život v tele, kým to bude osožné. Čiže prijmi nás vtedy, keď budeme bázňou voči tebe pripravení, a nie zmätení. Aby sme sa v posledný deň neobrátili chrbtom a neboli odtiaľto proti vôli vyrvaní a odvlečení ako obvykle tí, čo sú oddaní svetu a telu. Ale nech odchádzame ochotne a s radosťou do toho blaženého trvalého života, ktorý je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi; jemu sláva na veky vekov. Amen.
RESPONZÓRIUM
Prosíme ťa, Pane, Bože náš, prijmi duše našich zosnulých, za ktorých si vylial svoju krv. * Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.
Pane, ty si milosrdný, milostivý a láskavý. * Pamätaj, že sme iba prach, a človek je ako tráva, sťa poľný kvet.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a milosrdný Bože, je darom tvojej štedrosti, že ti môžeme dôstojne a chvályhodne slúžiť; prosíme ťa, daj nám silu premáhať prekážky na ceste do prisľúbenej blaženosti. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky