26. október 2024

Sobota, Cezročné obdobie, 29. týždeň
1. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Bože mocný a láskavý,

vesmíru dal si zákony;

jediný Boh v troch osobách,

hoden si všetkej poklony.

Počúvaj tento chválospev

a s ním aj vzlyky ľútosti;

nech srdce viny zbavené

vinie sa k tebe v radosti.

Nech oheň lásky očistnej

do našich útrob preniká,

opáš nám bedrá, priprav nás

na príchod Syna človeka.

Za to, že ticho nočnej tmy

rušíme spevmi zvučnými,

bohato naplň všetkých nás

darmi nebeskej otčiny.

Vyslyš nás, Otče láskavý,

pomôž nám, Kriste, Kráľ slávy,

s Otcom i Duchom Boh pravý,

a vládni, kraľuj nad nami. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Pôvodca slávy trvalej,

rozdávaš v daroch sedmorých

Svätého Ducha veriacim,

pomáhaj všetkým pokorným.

Choroby tela zažeň preč

a pohoršenie vykoreň,

vyhas v nás silu činov zlých

a nauč srdce pokore.

Nás jasnou mysľou obdaruj,

počestné dielo dokonči,

prosiacich prosby vypočuj,

daj život, čo sa neskončí.

Týždeň má v kruhu sedem dní,

v nich beží teraz všetok čas,

deň ôsmy, onen posledný,

privedie k súdu všetkých nás.

Už dnes ťa, Pane, prosíme,

v deň posledný nás neodsúď,

od zatratenia osloboď

a večnou odmenou nám buď!

Vtedy, keď, Bože láskavý,

vyslyšíš prosby národov,

naveky nech ti, Trojica,

spievame s láskou oddanou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Žalm 131
Detská dôvera v Pána
Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. (Mt 11, 29)

Pane, moje srdce sa nevystatuje, *

moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami *

ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu *

upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, *

ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána *

odteraz až naveky.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

Ant. 2 Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Žalm 132
Božie prisľúbenie Dávidovmu domu
Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. (Lk 1, 32)
I

Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Môj Bože, v úprimnosti srdca som s radosťou obetoval všetko.

Ant. 3 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

II

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá: upevnil jeho kráľovstvo naveky.

Poďte a pozrite na diela Pánove.

On vykonal úžasné veci na zemi.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Barucha

3, 9-15. 24 – 4, 4

Spása Izraela sa opiera o múdrosť

Počúvaj, Izrael, príkazy života,

napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.

Čo je, Izrael?

Čo je, že si v nepriateľskej krajine?

Zostarel si v cudzej krajine,

poškvrnil si sa mŕtvolami,

pripočítaný si k tým, čo sú v podsvetí.

Opustil si prameň múdrosti.

Keby si bol kráčal po Božej ceste,

bol by si býval v pokoji naveky.

Nauč sa, kde je rozumnosť,

kde je sila, kde je rozum,

aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,

kde je svetlo očí a pokoj.

Kto našiel jej miesto?

A kto vošiel do jej pokladníc?

Izrael, aký veľký je Boží dom

a preveľké miesto jeho vlastníctva!

Je veľké a bez konca,

je vysoké a nezmerateľné.

Tam boli tí slávni obri, čo žili na počiatku,

veľkí postavou a obratní v boji.

Ale ich si Boh nevyvolil,

ani im nedal cestu výchovy

a zahynuli, lebo nemali rozumnosť,

zahynuli pre svoju obmedzenosť.

Kto vystúpil do neba a vzal ju

a zniesol ju z oblakov?

Kto preplával more a našiel ju

a prinesie ju za rýdze zlato?

Nieto toho, kto by poznal jej cestu,

ani toho, kto by objavil jej chodník.

Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,

vynašiel ju svojou rozumnosťou.

Ten, ktorý založil zem na večný čas

a naplnil ju štvornohými zvieratami.

Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,

zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo.

I hviezdy zažiarili na svojich strážach

a potešili sa.

Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“

a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.

Toto je náš Boh

a iného nemožno k nemu prirovnať.

On našiel každú cestu k múdrosti

a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi

a svojmu miláčikovi Izraelovi.

Potom sa zjavila na zemi

a žila s ľuďmi.

Ona je knihou Božích prikázaní

a zákonom, ktorý zostáva naveky.

Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,

tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.

Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,

choď za žiarou v jej svetle.

Nedávaj svoju slávu inému

a svoje hodnosti cudziemu národu.

Blahoslavení sme, Izrael,

lebo my vieme, čo sa páči Bohu.

RESPONZÓRIUM

Rim 11, 33; Bar 3, 32a. 37b

Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti; * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

Ten, ktorý vie všetko, pozná múdrosť a dal ju svojmu miláčikovi Izraelovi. * Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa

(Sermo 117: PL 52, 520-521)

Slovo, Božia múdrosť, sa telom stalo

Svätý Apoštol hovorí, že dvaja ľudia položili základy ľudského rodu, totiž Adam a Kristus. Dvaja ľudia, rovnakí telom, ale nerovnakí zásluhou. Stavbou údov si boli naozaj úplne podobní, ale svojím pôvodom celkom nepodobní. Hovorí: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom.“

Toho prvého vytvoril tento posledný a daroval mu aj dušu, aby ho oživil. A on utvoril seba samého ako pôvodca, ktorý nečaká život od iného, ale on sám daroval život každému. Tamten je utvorený z obyčajnej hliny, tento vyšiel zo vzácneho lona Panny. V tom prvom sa zem mení na telo, v tomto sa telo povyšuje za Boha.

A čo ešte? Toto je Adam, ktorý vložil svoj obraz do tamtoho vtedy, keď ho stvoril. A preto prijal aj jeho osobu, aj jeho meno si vzal, aby sa mu nestratil ten, ktorého vytvoril na svoj obraz. Prvý Adam, posledný Adam. Ten prvý má počiatok, tento posledný nemá koniec. Lebo v skutočnosti tento posledný je aj prvý, ako sám hovorí: „Ja som prvý a ja som posledný.“

„Ja som prvý,“ čiže bez začiatku. „Ja som posledný,“ teda bez konca. „Ale nie je prv duchovné,“ hovorí, „lež živočíšne, až potom duchovné.“ Veď zem je prv ako ovocie; ale zem nie je taká vzácna ako ovocie. Ona si vyžaduje vzdychanie a námahu, ono dáva existenciu a život. Právom sa Prorok chváli takým ovocím, keď hovorí: „Svoje plody vydala naša zem.“ Aké plody? Tie, o ktorých hovorí na inom mieste: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.“ Hovorí: „Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek z neba, je nebeský.“

„Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí.“ Ako to, že tí, čo sa takí nenarodili, môžu byť takí; že neostanú takými, akí sa narodili, ale zotrvávajú takí, akí sa znovuzrodili? Tak, bratia, že nebeský Duch tajomným primiešaním svojho svetla oplodňuje lono panenského prameňa, aby tých, ktorých vychrlil kalný pôvod v biednom položení ako pozemských, zrodil ako nebeských a priviedol ich k podobnosti s ich Pôvodcom. Teda už znovuzrodení, už pretvorení podľa obrazu nášho Stvoriteľa napĺňajme, čo prikazuje Apoštol: „Ako sme nosili obraz pozemského, tak nosme aj obraz nebeského.“

Už sme teda znovuzrodení podľa obrazu nášho Pána, ako sme povedali, a Boh nás naozaj prijal za synov; preto nosme úplný obraz dokonalej podobnosti s naším Pôvodcom: nie vo velebnosti, ktorá patrí iba jemu, ale v nevinnosti, jednoduchosti, miernosti, trpezlivosti, poníženosti, milosrdenstve, svornosti, čím sa k nám vo svojej dobrote pripojil.

RESPONZÓRIUM

Rim 5, 18. 12a

Ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, * Tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.

Ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť. * Tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a večný Bože, pomáhaj nám, aby sme vždy ochotne plnili tvoju vôľu a slúžili ti s úprimným srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky