Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,
nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok
a ochrancovi v radosti aj v plači
za pomoc vďačí.
Sťa úporného zápasníka v boji
nebeskou krizmou posvätil Duch Svätý
a posilnil ho: na srdci mu budú
osudy ľudu.
Príkladom učil, pravdou vychovával,
slepého vodil, liečil nemocného,
pre všetkých bol jak rodič starostlivý,
čo bdie a živí.
Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi
záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu
činom a túžbou kráčať po šľapaji
tých, čo sú v raji.
Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,
začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,
v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,
do hymnu vekov! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; *
po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.
Veď ty si povedal: †
„Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.“ *
Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, *
svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod *
a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.“
Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia *
a tvoju vernosť spoločenstvo svätých.
Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? *
Kto sa z Božích synov podobá Pánovi?
Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, *
je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú.
Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? *
Mocný si, Pane, a pravda je u teba.
Ty vládneš nad neskrotným morom *
a zmierňuješ jeho vlnobitie.
Rahaba si pošliapal ako raneného, *
svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena.
Tvoje je nebo a tvoja je zem, *
svet i jeho bohatstvo si ty založil.
Sever i juh si ty utvoril, *
Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú.
Mocné je tvoje rameno, *
pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená.
Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, *
milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou.
Blažený ľud, ktorý vie jasať! *
Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane;
deň čo deň sa raduje z tvojho mena *
a honosí sa tvojou spravodlivosťou.
Lebo ty si jeho sila a nádhera *
a tvojou priazňou sa dvíha naša moc.
Veď náš vladár patrí Pánovi *
a náš kráľ Izraelovmu Svätému.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou, Pane.
Ant. 2 Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno.
Nezaskočí ho nepriateľ, *
ani zlosyn ho nepokorí.
Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim *
a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť.
S ním bude moja vernosť a milosť *
a v mojom mene povznesie sa jeho moc.
Položím jeho ruku na more *
a na rieky jeho pravicu.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.
Naveky mu svoju milosť zachovám *
a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky *
a jeho trón bude ako dni nebies.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Syn Boží podľa tela pochádza z rodu Dávidovho.
Ant. 3 Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
„No keď raz jeho synovia môj zákon opustia *
a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia *
a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem *
a ich neprávosť korbáčom.
Ale priazeň mu neodopriem *
a neporuším svoju vernosť.
Svoju zmluvu neznesvätím *
a nezruším výroky svojich úst.
Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, *
nesklamem Dávida.
Jeho rod bude trvať naveky *
a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón;
a navždy bude pevný sťa luna, *
verný svedok na oblohe.“
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Raz navždy som prisahal svojmu služobníkovi Dávidovi: Jeho rod bude trvať naveky.
Výklad tvojich slov osvecuje.
Maličkým dáva chápavosť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Deuteronómium
29, 1-5. 9-28
Kliatba na tých, čo porušili zmluvu
V tých dňoch Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal im:
„Videli ste všetko, čo urobil Pán pred vašimi očami v egyptskej krajine faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine, tie veľké skúšky, ktoré videli tvoje oči, znamenia a veľké zázraky. Ale Pán vám nedal srdce, aby chápalo, oči, aby videli, a uši, aby počuli, až po tento deň. Vodil som vás štyridsať rokov po púšti. Váš odev sa nezodral, ani obuv sa ti na nohách nerozpadla zo staroby. Chlieb ste nejedli, víno a opojný nápoj ste nepili, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh.
Dnes vy všetci stojíte pred Pánom, svojím Bohom, vaše kniežatá, kmene, starší, predstavení, všetci izraelskí mužovia, slobodní, vaše manželky i tvoj cudzinec, čo s tebou býva v tábore, od drevorubačov až po tých, čo ti chodia po vodu, aby si pristúpil k zmluve Pána, svojho Boha, a k prísahe, ktorú dnes Pán, tvoj Boh, uzaviera s tebou, aby ťa dnes urobil svojím ľudom a aby on bol tvojím Bohom, ako ti to povedal a ako prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
Ja túto zmluvu neuzatváram a túto prísahu nepotvrdzujem iba s vami, ale so všetkými, čo sú tu dnes s nami prítomní pred Pánom, naším Bohom, aj s tými, čo nie sú tu dnes s nami. Veď vy viete, ako sme bývali v egyptskej krajine a ako sme prešli pomedzi národy. Keď ste cez ne prechádzali, videli ste ich ohavnosti a modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré uctievali. Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Pána, nášho Boha, čo by šiel a slúžil bohom tamtých národov; aby nebol medzi vami koreň, ktorý by plodil jed a palinu; ani takého, čo by počul slová tejto prísahy a v srdci by si blahorečil: ‚Budem mať pokoj, aj keď budem hovieť zlým žiadostiam svojho srdca,‘ a uchvátil by zavlaženú i vyprahnutú krajinu. Pán mu neodpustí, ale vtedy veľmi vzplanie jeho hnev a žiarlivosť proti takému človekovi, doľahnú naň všetky kliatby, čo sú napísané v tejto knihe, a Pán vymaže jeho meno spod neba. Oddelí ho na záhubu od všetkých kmeňov Izraela, podľa kliatieb zmluvy, ktoré sú napísané v tejto knihe zákona.
A budúce pokolenie, vaši synovia, čo sa po vás narodia, i cudzinci, čo prídu zďaleka, uvidia rany a neduhy tej krajiny, ktorými ju Pán bude biť, a povedia: Síra a soľ. Spálená je všetka jej pôda, takže sa už do nej neseje, ani z nej nič zelené neklíči. Je ako vyvrátená Sodoma a Gomora, Adama a Seboim, ktoré Pán vyvrátil vo svojom hneve a rozhorčení. A všetky národy povedia: ‚Prečo to Pán urobil tejto krajine? Prečo tento veľký, rozhorčený hnev?‘ A odpovedia: ‚Preto, že opustili zmluvu Pána, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z egyptskej krajiny, a slúžili cudzím bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali a ktorým nepatrili. Preto Pán hnevom zahorel proti tej krajine a priviedol na ňu všetky kliatby, čo sú napísané v tejto knihe, vyhnal ich vo veľkom hneve, rozhorčení a nevôli z ich krajiny a zahnal ich do cudzej krajiny, ako to dnes vidno.‘
Skryté veci patria Pánovi, nášmu Bohu, zjavné zasa nám a našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Gal 3, 13-14; porov. Dt 8, 14b
Kristus sa za nás stal kliatbou, aby prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, * Aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
Boh nás vyviedol z egyptskej krajiny a vyslobodil nás z domu otroctva. * Aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Návodu na nábožný život od svätého biskupa Františka Saleského
(Pars 1, cap. 3)
Každý musí nábožnosť praktizovať inak
Boh, Stvoriteľ, pri stvorení prikázal rastlinám, aby každá z nich prinášala semeno podľa svojho druhu. Tak rozkázal aj kresťanom, ktorí sú živými rastlinami jeho Cirkvi, aby každý prinášal ovocie nábožnosti podľa svojej povahy, stavu a povolania.
Chcem povedať, že šľachtic má praktizovať nábožnosť inak ako remeselník, sluha inak ako knieža, vdova inak ako slobodná deva alebo manželka. Ba ešte ani to nestačí, ale nábožnosť treba jednotlivo prispôsobiť silám, úlohám a povinnostiam každého človeka.
Povedz mi, prosím ťa, moja Filotea, či by to bolo správne, keby biskupi vyhľadávali samotu ako kartuziáni, keby sa manželia nestarali o zveľadenie svojho majetku viac ako kapucíni, keby remeselník trávil celé dni v kostole ako rehoľník a rehoľník by bol zasa stále naporúdzi ako biskup, aby pomáhal vo všetkých prípadoch a okolnostiach, aké vytvorí núdza blížneho? Nebola by takáto nábožnosť smiešna, nezriadená a neznesiteľná?
A predsa ako často sa s týmto omylom a nezmyslom stretávame! Nie, nie, Filotea moja; veď nábožnosť, ak je pravá a úprimná, vonkoncom nič neničí, ale všetko zdokonaľuje a završuje. A keby niekedy naozaj odporovala a prekážala niekomu v povolaní a postavení, je bezpochyby falošná.
Včela zbiera svoj med z kvetov tak, že ich ani najmenej nepoškodí, ani neporuší; zanecháva ich také nedotknuté, nepoškvrnené a svieže, ako ich našla. A pravá nábožnosť to robí ešte lepšie, lebo ona nielenže neničí nijaké povolanie alebo zamestnanie, ale robí ho milším a krajším.
Lebo ako všetky drahokamy ponorené do medu sú jasnejšie a žiarivejšie, každý podľa svojej farby, tak sa aj človek vo svojom povolaní stáva lepším a dokonalejším, ak ho spája s nábožnosťou. Prostredníctvom nej sa aj tvoja starosť o rodinu stáva pokojnejšou, vzájomná láska medzi manželom a manželkou úprimnejšou, povinná poslušnosť vladárovi vernejšou a každé zamestnanie príjemnejším a lepším.
A preto je omylom, ba bludom chcieť vylúčiť nábožnosť z vojenských družín, z dielne remeselníkov, z kniežacích dvorov, z domácnosti manželov. Uznávam, drahá Filotea, že v týchto úradoch a postaveniach nijako nemožno praktizovať čisto kontemplatívnu, kláštornú a rehoľnú nábožnosť. Lenže okrem týchto troch druhov nábožnosti je ešte mnoho iných, veľmi vhodných na zdokonalenie tých, ktorí žijú vo svetských stavoch.
Teda kdekoľvek sme, všade sa môžeme a máme usilovať o dokonalý život.
RESPONZÓRIUM
Ef 4, 32 – 5, 1; Mt 11, 29ab
Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi! * Napodobňujte Boha ako milované deti.
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. * Napodobňujte Boha ako milované deti.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si chcel, aby sa svätý biskup František stal pre spásu duší všetkým pre všetkých; láskavo dopraj, aby sme podľa jeho príkladu v bratskej službe vždy preukazovali tvoju dobrotivú lásku. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky