14. november 2024

Štvrtok, Cezročné obdobie, 32. týždeň
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:

Dňa okrídlený posol nám

hlási, že svetlo už je tu.

Buditeľ našich myslí, sám

Kristus nás volá k životu.

Opusťte lôžka vábivé,

vzbuďte sa zo sna, nehlivte;

a čistí, svätí, striezliví

bedlite, lebo prichádzam.

Keď povievaním osvieži

zornička rannú oblohu,

nám pripraveným do práce

nech nádej udelí a jas.

Ježiša hlasno vzývajme,

prosme ho, triezvi vzlykajme,

pokorných prosieb dlhý rad

čistému srdcu nedá spať.

Odožeň, Kriste, temné sny,

pretrhni putá nočnej tmy,

hriech starý ráč nám odpustiť,

v nás nové svetlo zapáliť.

Buď sláva, Kriste láskavý,

tebe i tvojmu Otcovi

aj Duchu, ktorý teší nás

teraz a večne v každý čas. Amen.

II. Ak je posvätné čítanie cez deň:

Cit lásky v srdciach rozdúchaj,

k sebe nás veď a milosť daj,

a k našim srdciam dobrý buď,

z nich odstráň kal a nezdobu.

Tu ako cudzí kráčame,

jak vyhnanci tu vzlykáme,

ty prístav si a naša vlasť,

do večných siení priveď nás.

Len smädná láska smäd chce mať,

z prameňa pravdy pookriať;

blaha a slasti v očiach dosť

má ľud, čo myslí na milosť.

Nesmierna sláva patrí ti,

oslava hodna pamäti,

bez konca spolu slávia ju,

čo srdcia z nížin dvíhajú.

To daj nám, Otec láskavý,

Syn Otcu rovný, jediný

i s Duchom, ktorý teší nás

a vládne večne v každý čas. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Žalm 44
Pohromy národa
V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. (Rim 8, 37)
I

Bože, na vlastné uši sme počuli, †

naši otcovia nám rozprávali *

o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.

Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *

zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.

Veď nie svojím mečom získali krajinu, *

nepomohlo im vlastné rameno,

ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *

lebo ich máš rád.

Ty si môj kráľ a môj Boh, *

ty pomáhaš Jakubovi.

Len s tebou sme zahnali nepriateľov *

a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.

Nespolieham sa veru na svoj luk, *

ani môj meč ma nezachráni.

Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *

a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.

V Bohu sa budeme chváliť celý deň *

a naveky budeme velebiť tvoje meno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.

Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

II

Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *

už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.

Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *

a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.

Vydal si nás ako ovce na zabitie *

a roztrúsil si nás medzi pohanov.

Svoj ľud si predal bez zisku *

a neobohatil si sa jeho predajom.

Vystavil si nás na potupu susedom *

a na posmech i pohanu nášmu okoliu.

Urobil si z nás príslovie pre pohanov *

a národy krútia hlavou nad nami.

Celý deň mám pred očami svoju potupu *

a rumenec hanby mi pokrýva tvár,

keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *

keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.

Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

III

Toto všetko nás postihlo, †

hoci sme nezabudli na teba *

a neporušili sme zmluvu s tebou.

Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *

ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,

a predsa si nás ponížil v kraji líšok *

a zahalil tôňou smrti.

Keby sme zabudli na meno nášho Boha *

a vzpínali ruky k bohu cudziemu,

či Boh na to nepríde? *

On predsa pozná tajnosti srdca.

Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *

pokladajú nás za ovce na zabitie.

Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *

Vstaň a nezavrhni nás navždy.

Prečo odvraciaš svoju tvár? *

Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?

Veď naša duša je pokorená až do prachu, *

naše telo je pritlačené k zemi.

Vstaň, Pane, pomôž nám *

a vykúp nás, veď si milosrdný.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.

Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom.

A nauč ma svojim ustanoveniam.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy proroka Daniela

9, 1-4a. 18-27

Danielova modlitba a videnie

V prvom roku Asuerovho syna Dária, ktorý bol pôvodom Méd a vládol nad chaldejským kráľovstvom, v prvom roku jeho kraľovania som ja, Daniel, porozumel v knihách počtu rokov, o ktorých hovoril Pán prorokovi Jeremiášovi, že za sedemdesiat rokov sa dovŕši spustošenie Jeruzalema. I obrátil som sa tvárou k Pánovi, môjmu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a úpenlivou prosbou, v pôstoch, vrecovine a popole. A modlil som sa k Pánovi, Bohu, vyznal som sa a povedal som:

„Bože môj, nakloň svoje ucho a počuj, otvor svoje oči a pozri na naše spustošenie a na mesto, nad ktorým sa vzýva tvoje meno. Lebo svoje prosby nepredkladáme pred tvoju tvár pre svoju spravodlivosť, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo. Pane, vyslyš; Pane, nehnevaj sa; pozri a konaj; kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj, veď sa nad mestom a nad tvojím ľudom vzýva tvoje meno.“

Ešte som hovoril, modlil som sa a vyznával svoje hriechy a hriechy svojho ľudu Izraela a predkladal svoje prosby pred svojho Boha za svätý vrch môjho Boha, ešte som hovoril v modlitbe, keď zrazu priletel muž Gabriel, ktorého som videl vo videní na začiatku, a dotkol sa ma v čase večernej obety. I poučil ma, hovoriac: „Daniel, teraz som vyšiel, aby som ťa poučil a aby si to pochopil. Hneď ako si sa začal modliť, vyšlo slovo a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený muž. Dávaj teda pozor na slovo a pochop videnie.

Sedemdesiat týždňov je vymeraných

pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto,

aby sa zúčtovalo s nevernosťou

a skončil hriech,

aby bola zničená neprávosť

a nastala večná spravodlivosť,

aby sa splnilo videnie a proroctvo

a bol pomazaný Svätý svätých.

Vedz teda a pozoruj:

od vyjdenia výroku,

aby bol opäť postavený Jeruzalem,

až po pomazaného vodcu

sedem týždňov.

A bude šesťdesiatdva týždňov

a opäť postavia ulice a hradby

v tiesnivých časoch.

A po šesťdesiatich dvoch týždňoch

zabijú pomazaného;

a nič mu nebude.

A mesto i svätyňu zničí

národ s vodcom, ktorý príde,

a jeho koncom bude spustošenie

a až do konca vojny

predurčená skaza.

Ale potvrdí zmluvu s mnohými

na jeden týždeň;

a v polovici týždňa

prestane obeta aj žertva

a na krídlach ohavnosti príde pustošiteľ,

dokiaľ nenastane zavŕšenie

a nevyleje sa rozhodnutie na pustošiteľa.“

RESPONZÓRIUM

Bar 2, 16a; Dan 9, 18a; Ž 80, 20

Zhliadni, Pane, zo svojho svätého domu a mysli na nás. Bože môj, nakloň svoje ucho a počuj. * Otvor svoje oči a pozri na naše spustošenie.

Pane, Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení. * Otvor svoje oči a pozri na naše spustošenie.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílie autora z druhého storočia

(Cap. 13, 2 – 14, 5: Funk 1, 159-163)

Živá Cirkev je Kristovo telo

Pán hovorí: „Moje meno je celkom zhanobené medzi všetkými národmi“, a zasa: „Beda tomu, pre koho je hanobené moje meno.“ Ale čím je hanobené? Tým, že nerobíme, čo hovoríme. Lebo keď pohania počujú z našich úst Božie slová, žasnú nad nimi, aké sú dobré a veľké. Keď potom zistia, že naše skutky sa nezhodujú so slovami, ktoré hovoríme, začnú sa rúhať a hovoria, že je to nejaká rozprávka a klam.

Lebo keď od nás počujú, že Boh hovorí: „Ak milujete tých, ktorí vás milujú, nemáte nijakú zásluhu; ale máte zásluhu, ak milujete svojich nepriateľov a tých, ktorí vás nenávidia“ – keď to počujú, obdivujú vznešenú dobrotu. Keď však zbadajú, že nemilujeme nielen tých, ktorí nás nenávidia, ale ani tých, ktorí [nás] milujú, vysmejú nás a rúhajú sa Menu.

A tak, bratia, ak budeme plniť vôľu Boha, nášho Otca, budeme patriť do prvotnej duchovnej Cirkvi, ktorá bola založená skôr ako slnko a mesiac. Ale ak neplníme Pánovu vôľu, budú o nás platiť slová Písma: „Z môjho domu sa stal lotrovský pelech.“ Preto sa usilujme patriť do Cirkvi života, aby sme boli spasení.

Nemyslím, že by ste nevedeli, že živá „Cirkev je Kristovo telo“. Veď Písmo hovorí: „Boh stvoril človeka ako muža a ženu.“ Muž je Kristus, žena Cirkev. Napokon aj Biblia a apoštoli hovoria, že Cirkev nie je z tohto času, ale od počiatku. Len bola duchovná, ako aj náš Ježiš, zjavila sa však v posledných dňoch, aby nás spasila.

Ale duchovná Cirkev sa zjavila v Kristovom tele a ukázala nám, že ak si ju niekto zachová v tele a nestratí ju, dostane ju v Duchu Svätom. Lebo toto telo je obrazom ducha a nik, kto stratí obraz, nedostane pôvodinu. A tak, bratia, hovorí toto: Zachovajte si telo, aby ste sa stali účastnými na duchu. Ale ak hovoríme, že telo je Cirkev a duch Kristus, potom ten, kto hanobí telo, hanobí Cirkev. Taký teda nebude mať účasť na duchu, ktorým je Kristus. Toto telo môže prijať taký život a neporušiteľnosť za pomoci Ducha Svätého a nik nemôže vysloviť ani povedať, „čo Pán pripravil“ svojim vyvoleným.

RESPONZÓRIUM

Jer 7, 3; Jak 4, 8

Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, * Potom vás nechám bývať na tomto mieste.

Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia. * Potom vás nechám bývať na tomto mieste.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci a milosrdný Bože, láskavo odvráť od nás všetky protivenstvá, aby sme bez vnútorných a vonkajších prekážok mohli plniť tvoju vôľu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky