Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Toto je pravý Boží deň,
žiariaci svetlom blaživým,
veď celý svet krv Kristova
zbavila jeho ťažkých vín.
On vrátil slepým svetlo, zrak
a hriešnym novú vieru vlial;
kto by sa musel strachom chvieť,
keď Pán i z lotra hriechy sňal?
Anjeli hľadia v úžase,
aký trest Kristus musel zniesť;
a lotor pri ňom kajúci
má prísľub raja ešte dnes.
Obdivuhodné tajomstvo:
sám Boh si ľudské telo vzal,
by telo zbavil nákazy,
aby hriech, vinu z ľudí sňal.
Môže byť niečo vzácnejšie,
keď milosť vinu zamení,
keď láska strávi, zničí strach
a v smrti život pramení?!
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
Alebo podľa ľubovôle vo férie po Veľkonočnej oktáve:
Nech z výšin neba radosť znie,
nech jasá more, plesá zem:
Ukrižovaný z mŕtvych vstal
a smrteľníkom život dal.
Vracia sa milostivý čas,
deň spásy zjavuje sa zas;
v ňom Baránkovou krvou svet
obmytý skvie sa ako kvet.
Tá smrť, tá láska zranená
vín odpustenie znamená;
zmučený silu nestratil
a premožený zvíťazil.
V tom máme nádej; veríme,
že s Kristom k sláve prídeme,
aj my budeme vzkriesení
a vlastniť život blažený.
A preto všetci, čo sme tu,
obetu čistú, presvätú
nábožne slávme, slávnostne,
veď všetko dobro plynie z nej.
Ježišu, ty buď naveky
nám veľkonočnou radosťou,
pridruž nás k svojmu víťazstvu
znovuzrodených milosťou.
Tebe buď sláva, Ježišu,
ktorý si slávne z mŕtvych vstal;
Otcovi, Duchu Svätému
nech večne zuní pieseň chvál. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; *
vysloboď ma, veď si spravodlivý.
Nakloň ku mne svoj sluch, *
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa, *
opevneným hradom mojej spásy.
Veď ty si moja sila a moje útočište, *
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, *
lebo ty si moja sila.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; *
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; *
ale ja dúfam v Pána.
Plesám a teším sa, že si milosrdný, *
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše †
a nevydal si ma do rúk nepriateľa: *
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nakloň ku mne svoj sluch, Pane, a zachráň ma.
Ant. 2 Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; †
od zármutku mi chabne oko, *
duša i vnútro moje.
Život sa mi v strastiach míňa *
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem *
a chradnú mi kosti.
Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, †
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. *
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, *
som sťa odhodená nádoba.
Veru čujem, ako ma mnohí hania: *
hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, *
ako ma zabiť.
Ja sa však spolieham na teba, Pane, †
a hovorím: „Ty si môj Boh, *
v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov *
a prenasledovateľov.
Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom *
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom. Aleluja.
Ant. 3 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, *
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, *
pred zrakom ľudí.
Záclonou svojej tváre ich kryješ *
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš *
pred svárlivými jazykmi.
Pane, buď zvelebený, *
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
Už som si v strachu hovoril: *
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, *
keď som volal k tebe.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. †
Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
Vzmužte sa a majte srdce statočné, *
vy všetci, čo dúfate v Pána.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo. Aleluja.
Moje srdce i moje telo. Aleluja.
Vznášajú sa k Bohu živému. Aleluja.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Prvého listu svätého apoštola Jána
2, 1-11
Nové prikázanie
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on.
Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.
RESPONZÓRIUM
Jn 13, 34; 1 Jn 2, 10. 3
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. * Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle. Aleluja.
Podľa toho vieme, že sme Krista poznali, ak zachovávame jeho prikázania. * Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle. Aleluja.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z traktátu Didyma Alexandrijského O Trojici
(Lib. 2, 12: PG 39, 667-674)
Duch Svätý nás obnovuje krstom
V krste nás obnovuje Duch Svätý ako Boh spolu s Otcom a Synom a zo znetvoreného stavu nás privádza späť k pôvodnej kráse a napĺňa milosťou, až natoľko, že už nie sme schopní pojať niečo, čo je nežiaduce. On nás vyslobodzuje z hriechu a smrti. On z pozemských ľudí, čiže z prachu a popola, robí ľudí duchovných, účastníkov na Božej sláve, deti a dedičov Boha a Otca, podobných obrazu Syna, jeho spoludedičov a bratov, ktorí majú byť spolu s ním oslávení a spolu s ním majú kraľovať. On namiesto zeme dáva znova nebo a veľkoryso prideľuje raj, dvíha k vyššej hodnosti, než majú anjeli, a prúdom božského prameňa uháša veľký, neuhasiteľný pekelný plameň.
Človek sa dva razy počne: raz z nášho tela, druhý raz z Božieho Ducha. O oboch výstižne písali inšpirovaní mužovia. Ja uvediem aj meno každého, aj jeho učenie.
Ján hovorí: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“
Hovorí, že všetci, čo uverili v Krista, dostali moc stať sa Božími deťmi, to jest deťmi Ducha Svätého, a tak sa stať účastnými na Božej prirodzenosti. A aby ukázal, že Boh, ktorý plodí, je Duch Svätý, dodáva Kristovými slovami: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“
Krstný prameň totiž službou kňazov viditeľne rodí naše viditeľné telo; duchovne však službou anjelov krstí, čiže ponára do seba samého a znovuzrodzuje telo a s ním aj dušu sám Boží Duch, ktorý je nedostupný akémukoľvek chápaniu.
Aj Krstiteľ vo svojom čase a v súhlase s výrokom „z vody a z Ducha“ hovorí o Kristovi: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Ľudská nádoba je hlinená. Preto ju treba najprv vodou očistiť a potom spevniť a zdokonaliť duchovným ohňom – Boh je totiž stravujúci oheň. A tak potrebuje Ducha Svätého, aby ju zdokonalil a obnovil. Veď duchovný oheň vie aj zavlažovať a duchovná voda vie aj rozpaľovať.
RESPONZÓRIUM
Iz 44, 3. 4; porov. Jn 4, 14b
Vylejem vodu na žíznivú pôdu a riavy na zem vyschnutú. Vylejem svojho Ducha. * I porastú ako vŕby pri vodných tokoch. Aleluja.
A voda, ktorú ja dám, stane sa prameňom vody prúdiacej do večného života. * I porastú ako vŕby pri vodných tokoch. Aleluja.
MODLITBA
Modlime sa.
Milosrdný Bože, daj, aby sa v našom živote vždy prejavovali milosti, ktoré si nám udelil pri slávení veľkonočných sviatkov. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2023 J. Vidéky