16. február 2024

Piatok po Popolcovej strede, Pôstne obdobie
4. týždeň žaltára

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Nastal nám milostivý čas,

Boh nám ho dal a lieči nás:

lieči svet z mdloby, slabosti

zdravý liek zdržanlivosti.

Žiari deň, čo nás obnoví,

venčený svetlom Kristovým,

v ňom srdce, choré vinami,

pôst uzdraví a zachráni.

Nech očistí pôst vinníka

a túžba nech ho preniká:

za Kristom verne putovať

a večnú slávu v nebi mať.

Nech celé tvorstvo korí sa

tebe, láskavá Trojica;

my, obnovení milosťou,

spievajme pieseň s radosťou. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Žalm 78, 1-39
Božia dobrota a nevera ľudu v dejinách spásy
Toto sa stalo ako predobraz pre nás. (1 Kor 10, 6)
I

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, *

nakloň sluch k slovám mojich úst.

Otvorím svoje ústa v podobenstvách, *

vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Čo sme počuli a poznali †

a čo nám rozprávali naši otcovia, *

nezatajíme pred ich synmi;

ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove *

a zázraky, ktoré urobil.

Jakubovi dal nariadenie *

a pre Izraela vyhlásil za zákon,

aby to, čo prikázal našim otcom, †

zvestovali svojim synom; *

majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia.

Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, *

aby svoju dôveru vkladali v Boha,

aby nezabúdali na Božie diela *

a zachovávali jeho príkazy;

aby neboli ako ich otcovia, *

vzdorné a zatvrdlivé pokolenie,

pokolenie nestáleho srdca, *

ktorého duch nebol verný Bohu.

Synovia Efraima, obratní lukostrelci, *

v deň bitky utiekli.

Nezachovávali zmluvu s Bohom *

a odopreli kráčať podľa jeho zákona.

Zabudli na jeho činy *

a na zázraky, ktoré im ukázal.

Pred zrakom ich otcov divy vykonal *

v krajine egyptskej, na pláni taniskej.

Rozdvojil more a previedol ich cezeň, *

vody postavil ako val.

Vo dne ich viedol oblakom, *

za noci žiarou ohnivou.

Rozštiepil skalu na púšti *

a napojil ich vodou ako z prívalu.

Potokom dal vytrysknúť zo skaly *

a vody nechal ako rieky tiecť.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Naši otcovia nám vyrozprávali mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.

Ant. 2 Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

II

Ale oni proti nemu ďalej hrešili, *

na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.

Pokúšali Boha vo svojom srdci, *

dychtivo sa dožadovali pokrmu.

Proti Bohu reptali a vraveli: *

„Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?“

A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla *

a potoky sa rozliali.

„A či on môže aj chlieb dať *

a svojmu ľudu mäso obstarať?“

Počul to Pán a hnevom zahorel, †

oheň vzplanul proti Jakubovi *

a hnev vzkypel proti Izraelovi.

Lebo nedôverovali Bohu *

a nedúfali v jeho pomoc.

Rozkázal teda horným oblakom *

a otvoril brány nebies;

a pršala im manna za pokrm *

a dal im chlieb z neba.

Človek jedol chlieb anjelský; *

pokrmu im dal dosýta.

Z oblohy vyburcoval vietor východný, *

svojou mocou priviedol vietor od juhu

a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, *

okrídlené vtáky ako morský piesok.

Padali doprostred ich tábora, *

okolo ich stanov.

Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, *

splnil im, čo si žiadali.

Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, *

ešte mali pokrm v ústach,

keď proti nim vzplanul Boží hnev, †

popredných mužov pozabíjal *

a zničil výkvet Izraela.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Synovia Izraela jedli mannu a pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala.

Ant. 3 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

III

Ale oni ďalej hrešili *

a neverili v jeho zázraky.

Ich dni ukončil ako dych, *

ich roky náhlou smrťou.

Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, *

obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.

Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, *

že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.

No podvádzali ho svojimi ústami, *

svojím jazykom ho klamali.

Ich srdcia neboli k nemu úprimné, *

ani jeho zmluve neboli verní.

On sa predsa zľutoval *

a odpustil im vinu a nezničil ich.

Často svoj hnev potlačil *

a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.

Veď pamätal, že sú len ľudia, *

závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc a záchranca.

Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu.

Veď on je dobrotivý a milosrdný.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Exodus

2, 1-22

Mojžišovo narodenie a jeho útek

Šiel istý muž z Léviho rodu a vzal si ženu zo svojho kmeňa. Ona počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. A keď ho už dlhšie skrývať nemohla, vzala prútený košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu rieky. Jeho sestra stála opodiaľ a sledovala, čo sa stane.

Tu prišla faraónova dcéra vykúpať sa v rieke a jej slúžky chodili po brehu rieky. Keď zbadala v tŕstí košík, hneď poslala poň svoju slúžku. Tá ho priniesla, ona ho otvorila a videla plačúce dieťa. Pohnutá ľútosťou povedala: „To je hebrejské dieťa.“ Chlapcova sestra sa jej opýtala: „Mám ísť a zavolať hebrejskú ženu, ktorá ti chlapca odchová?“ Ona odvetila: „Choď!“

Dievča odbehlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohto chlapca, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. A keď odrástol, odovzdala ho faraónovej dcére. Ona ho adoptovala za syna a dala mu meno Mojžiš, vraviac: „Vytiahla som ho z vody.“

Keď Mojžiš dospel, vyšiel k svojim bratom. Videl, ako ťažko pracujú a ako istý Egypťan bil jedného jeho hebrejského brata. Poobzeral sa a keď videl, že vôkol niet nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Keď vyšiel na druhý deň, zočil, ako sa bijú dvaja Hebreji. Útočníkovi povedal: „Prečo biješ svojho blížneho?“ Ten mu odvetil: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? Chceš zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Ako to len mohlo vyjsť najavo?“

Dozvedel sa o tom faraón a chcel Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom ušiel a zdržiaval sa v krajine Madián. Prišiel teda do krajiny Madián a sadol si k studni. Madiánsky kňaz mal sedem dcér a ony prišli na vodu; nalievali ju do válovov a chceli napojiť stádo svojho otca. Tu prišli pastieri a odohnali ich. Ale Mojžiš vstal, dievčence obránil a napojil im ovce.

Keď sa ony vrátili k svojmu otcovi Raguelovi, spýtal sa ich: „Prečo ste prišli skôr ako inokedy?“ Odpovedali: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov; ba aj vody nám načerpal a napojil ovce.“ „A kde je?“, opýtal sa ich. „Prečo ste toho človeka nechali tam? Zavolajte ho, nech si zaje chleba.“

A Mojžiš súhlasil, že bude uňho bývať, a dostal jeho dcéru Seforu za manželku. Ona mu porodila syna, ktorému dal meno Gersam, lebo povedal: „Som prišelcom v cudzej krajine.“

RESPONZÓRIUM

Porov. Hebr 11, 24-25. 26. 27

Dospelý Mojžiš s vierou odoprel volať sa synom faraónovej dcéry; volil radšej trpieť s Božím ľudom, než mať chvíľkový pôžitok z hriechu. * Hľadel totiž na odmenu.

Kristovo pohanenie pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta; s vierou opustil Egypt. * Hľadel totiž na odmenu.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Homílií Pseudo-Chryzostoma

(Supp., Hom. 6 De precatione: PG 64, 462-466)

Modlitba je svetlom duše

Modlitba, čiže rozhovor s Bohom, je najvyšším dobrom, lebo je spoločenstvom a zjednotením s Bohom. Ako sa telesné oči rozjasňujú, keď vidia svetlo, tak aj duša upriamená na Boha je ožiarená jeho nevýslovným svetlom. Hovorím o modlitbe, ktorá nie je zvyková, ale vychádza z duše; ktorá nie je obmedzená na určitý čas alebo hodinu, ale sa koná stále, v noci i vo dne.

Lebo nestačí, keď sa duch len vtedy narýchlo pozdvihne k Bohu, keď sa sústredíme na modlitbu; ale aj vtedy, keď nás zamestnávajú nejaké úlohy, či už starostlivosť o chudobných, či iné starosti alebo užitočné dobročinné skutky, máme do toho miešať túžbu po Bohu a spomienku naňho, aby sa všetko láskou k Bohu, sťa soľou okorenené stalo lahodným pokrmom pre Pána vesmíru. A stále, cez celý život môžeme sa tešiť zo zisku, ktorý plynie z toho, že mu venujeme viac času.

Modlitba je svetlom duše, pravým poznaním Boha, prostredníčkou medzi Bohom a ľuďmi. Duch, modlitbou povznesený až do neba, objíma Pána v nevýslovnom šťastí. Dychtí po božskom mlieku ako dieťa, keď volá s plačom matku. Chce, aby sa splnili jeho vlastné túžby, no dostáva lepšie dary, ako je celý viditeľný svet.

Modlitba je úctyhodná sprostredkovateľka pred Bohom, rozveseľuje srdce a utišuje jeho túžby. Keď hovorím o modlitbe, nemysli si, že sú to slová. To je túžba po Bohu, nevýslovná láska, ktorá nepochádza od ľudí, ale má pôvod v Božej milosti. Aj Apoštol o nej hovorí: „My nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“

Ak Pán niekomu daruje takúto modlitbu, je to bohatstvo, ktoré nemôže byť odňaté. Je to nebeský pokrm, ktorý nasycuje dušu: kto ho ochutná, vzplanie večnou túžbou po Pánovi, akoby jeho dušu rozpaľoval najhorúcejší oheň.

Túto modlitbu potom svojím úsilím zdokonaľuj: Okrášľuj svoj dom skromnosťou a pokorou, rozjasňuj ho svetlom spravodlivosti; vyzdobuj svoj dom dobrými skutkami ako ušľachtilým zlatým poťahom a namiesto maľovky a ozdobných kameňov použi vieru a veľkodušnosť. A nad celú stavbu polož na dokončenie domu modlitbu ako strechu. Tak pripravíš Pánovi dokonalý príbytok a prijmeš Pána ako v skvelom kráľovskom paláci. A skrze jeho milosť budeš vlastniť naozaj jeho samého ako obraz umiestnený v chráme duše.

RESPONZÓRIUM

Nár 5, 20. 21; Mt 8, 25

Prečo na nás zabúdaš navždy a opúšťaš nás na mnoho dní? * Obráť nás, Pane, k sebe, a my sa vrátime.

Pane, zachráň nás, hynieme. * Obráť nás, Pane, k sebe, a my sa vrátime.

MODLITBA

Modlime sa.

Prosíme ťa, Pane, sprevádzaj svojou pomocou naše prvé kroky na ceste pokánia, aby vonkajšie úkony kajúcnosti vychádzali z úprimného srdca. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2023 J. Vidéky